SME
Sobota, 29. január, 2022 | Meniny má Gašpar

Dopísali

Písacie stroje, jeden z najúžasnejších vynálezov ľudstva, doslúžili. Ako na túto klasiku spomínajú spisovatelia? Je literatúra písaná na stroji iná ako tá, ktorú naťukáme do počítača?

Nemali auto ani televízor, ale písacie stroje ho obklopovali od útleho detstva: perličkový Consul i cestovné kufríkové stroje. „Nemal som hádam ani dvanásť rokov a už som mal svoj vlastný písací stroj,“ hovorí básnik a spisovateľ Daniel Hevier (na snímke nižšie).

Éra jeho obľúbených mašiniek sa však zrejme definitívne skončila. Internetový magazín Mashable.com informoval, že ich posledný významný výrobca, spoločnosť Godrey and Boyce zastavil ich výrobu v indickom Bombaji.

Toto rozhodnutie má však len symbolický význam, pretože skutočný koniec písacích strojov nastal už dávno s príchodom počítačov.

Dnes sú písacie stroje krásnymi artefaktmi či starožitnosťami a ak sú funkčné, môžeme do nich natočiť štvrtku kancelárskeho papiera a ťuknúť si. Písmenká sú štýlové, vyzerajú „vintage“. Ale skúste napísať dlhý súvislý text.

Generácia, ktorá sa narodila do počítačového veku, zrejme nikdy nedokáže pochopiť utrpenie, aké sprevádzalo všetky korekcie preklepov, hlavne ak sa text písal v niekoľkých kópiách cez kopírovací papier.

Nostalgické klepoty

Sú však ľudia, ktorí písacie stroje zbožňujú dodnes. „Pre mňa je to jeden z najúžasnejších vynálezov ľudstva,“ hovorí Hevier. „Napísal som na ňom desiatky tisíc strán. Potreboval som ten odpor, ktorý kladie kláves, a ten zlomok sekundy, ktorý uplynie od úderu po vytlačené písmeno na papieri. Bol som jedným z posledných, kto prešiel na počítač, aj to ma donútili redakcie, ktoré už nebrali príspevky na papieri,“ pokračuje spomínajúc na svoj elektrický Robotron Hevier. „Bol nemecký a ťažký ako sviňa.“

Milan Lasica sa s písacími strojmi rozlúčil bez nostalgie: „K písaciemu stroju som sa dostal ako dvadsaťročný a zvykol som si písať rovno do stroja, lebo rukou písaný text by som aj tak po sebe veľmi ťažko vedel prečítať. Takže písací stroj bol pre mňa svojím spôsobom záchranou. Na počítač som prešiel s veľkým oneskorením oproti ostatným, zhruba pred desiatimi rokmi, a doteraz ho používam viac-menej namiesto písacieho stroja. Je to, samozrejme, oveľa pohodlnejšie, takže by som sa k stroju už nevrátil a vôbec mi za ním nie je ľúto.“

Iný stroj, iný text

Daniel Hevierje si myslí, že na texte je vidno, čím bol napísaný. „Som presvedčený, že literatúra napísaná na strojoch je iná ako tá ručná. A, samozrejme, komputerizácia zmenila aj naše písanie a čítanie. Pre mňa si text písaný rukou zachováva ,pomalosť‘ kaligrafie, v texte napísanom na stroji sa uchováva niečo z rachotu a kovovosti ná-stroja a počítačový text cítim ako viacvrstevnatý, kvadrofonický a rýchlo miznúci.“

Aj keď písacích strojov ubúda, v servise je stále zopár exemplárov čakajúcich na reparáciu. „Sú kancelárie, kde si bez nich nevedia život predstaviť. Lebo písacie stroje nie sú len mechanické, ale aj elektronické, súbory sa dajú ukladať do pamäte ako na počítači. Dobre sa s nimi vypĺňajú napríklad tlačivá. Ak by sa toto malo robiť na počítači, bolo by to treba celé najprv naprogramovať a to je ťažké, preto mnohí zotrvávajú pri klasike,“ uzatvára opravár písacích strojov Štefan Harnoš.

História klávesnice

Prvý prototyp písacieho stroja predstavil Henry Mill už v roku 1714, ale sériovo sa začali vyrábať až v roku 1868.

Kapitolou samou osebe je klávesnica a rozloženie písmen - to má priamy vplyv na rýchlosť písania. Štandardom, ktorý zdedili aj počítače, je QWERTY, nazvaný podľa prvých piatich písmen vľavo hore. Používajú ju v anglosaských krajinách a s malými obmenami aj v Európe. Francúzi majú iné rozloženie - AZERTY.

Existujú názory, že rozloženie QWERTY nie je optimálne z hľadiska rýchlosti písania a podľa niektorých mýtov bolo dokonca navrhnuté preto, aby pisárky spomalilo – ak by písali príliš rýchlo, vraj sa im mohli krížiť kladivká na stroji. To však nie je pravda. V histórii sa objavili aj alternatívne rozloženia, z nich relatívne najpopulárnejší je systém Dvorak, nazvaný podľa autora, profesora Dvoraka z Washingtonskej štátnej univerzity z roku 1932. Rozloženie sľubovalo „desaťprstovým“ pisárom oveľa menšiu potrebu skákať z riadka do riadka. Ukázalo sa však, že mnohé zo štúdií, ktoré mali zdôrazniť výhody Dvorakovej klávesnice, boli chybné, pretože autor si ich robil sám. Štúdie z roku 1953 dokazujú, že nezáleží na tom, aká klávesnica sa používa. Rýchli pisári sú rýchli na oboch. Preto klávesnicu QWERTY bez problémov zdedili počítače. Dvorakovo rozloženie pretrvalo dodnes, dá sa nastaviť aj vo Windows.

Šampión v písaní

„Na písacom stroji som už skúšal písať, ale veľmi mi to nešlo. Naozaj sa na ňom píše ťažko, písmenká sú od seba príliš vzdialené, preto je podľa môjho názoru takmer nemožné písať na ňom tak rýchlo ako na počítačovej klávesnici,“ hovorí 21-ročný Jaroslav Zigo z Púchova, šampión v rýchlom písaní, ktorý na majstrovstvách sveta v Číne získal pred dvoma rokmi desiate miesto vo svojej kategórii.

Presný názov je súťaž v spracovávaní informácií na počítači, pretože zahrnuje aj formátovanie textu a podobne. Najatraktívnejšia disciplína je však písanie na čas. „Píše sa 30-minútový odpis textu. Trochu kontroverzné je, že súťažiaci môžu používať skratky (čiže súťažiaci napríklad napíše ,EU‘ a Word mu automaticky doplní slovné spojenie ,Európska únia‘). Toto využíva napríklad český tím súťažiacich, ktorí majú vyvinutý kompletný skratkový systém, ktorý dokáže písanie znateľne zrýchliť. Každý si môže priniesť aj vlastnú klávesnicu,“ vysvetľuje Zigo.

Rozloženie klávesnice podľa neho nemá na rýchlosť písania veľký vplyv. „Väčší rozdiel je skôr v písaní v rozličných jazykoch - napr. v angličtine nie sú písmenká s mäkčeňmi a dĺžňami, a teda horný rad klávesnice sa nevyužíva, všetky písmená sú obsiahnuté v troch, a nie štyroch radoch, čím sa môže rýchlosť opäť zvýšiť.“

Zigov osobný rekord pri odpise textu je okolo 700 úderov za minútu, pokiaľ ide o odpis textu na desať minút, tam má bilanciu okolo 570 úderov za minútu, čo logicky vyplýva z toho, že čím dlhšie človek píše, tým sa tá rýchlosť znižuje.

(maj)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  3. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  4. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  5. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. Na Oddelení klinickej biochémie vykonali cez 900-tisíc vyšetrení
  2. Ak sa chcete zotaviť po Covide, zamerajte sa na podporu zdravia
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  6. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  9. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  10. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 12 500
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 3 994
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 3 643
  4. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 628
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 425
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 3 359
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 204
  8. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 3 060
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 146
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 1 881
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Andrej Lúčny

Za 1 800 eur sa Ethosu podarilo vylepiť bilbordy aj zaplatiť online kampaň.


27. jan
Na snímke zo 16. novembra 2021 si britský minister obrany Ben Wallace (vpravo) podáva ruku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Legenda o rozpínavosti NATO len prikrýva úmysly Ruska. Nedajme sa zmiasť.


Ben Wallace 13 h
Radoslaw Sikorski

Rozhovor s Radoslawom Sikorským.


13 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Básnik Krasko a Groeblová
  2. Milan Buno: 7 knižných tipov: Sex bez ľudí... ako zvládať stres...a hrozí nám apokalypsa?
  3. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  4. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  5. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  7. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  8. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 14 429
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 7 138
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 6 017
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 837
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 664
  6. Matúš Lazúr: Kam nám uletia ceny nehnuteľností 4 350
  7. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 4 335
  8. Věra Tepličková: Čo dôležité sme sa dnes v jednej z diskusných relácií dozvedeli? 2 855
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Zatvoriť reklamu