V piatok zomrel v Prahe po dlhej chorobe Ján Mančuška, ktorý patril medzi popredné osobnosti výtvarnej scény. Patril medzi najúspešnejších umelcov svojej generácie.
„Keď vynecháme úplne vulgárnu formu vnímania umenia, tak si myslím, že súčasnému umeniu sa dá rozumieť,“ hovoril Ján Mančuška pre Hospodářské noviny, keď získal v roku 2004 prestížnu Cenu Jindřicha Chalupeckého, „Ale je k tomu nutná osobná hygiena, teda otvorenosť,“ dodal.
V tej dobe už patril k známym menám na výtvarnej scéne nielen v Čechách. A hoci jeho slová hovoria o jednoduchosti vnímania umenia, jeho diela boli často priam filozofickými labyrintmi. Viackrát priznal, že mal rád intelektuálne vypätú polohu umenia. „Vždy mi imponovali veci, ktorým som najprv nerozumel a trvalo určitou chvíľu, než som sa v nich začal orientovať. Ale množstvo ľudí dokáže to, že nerozumejú odradiť," tvrdil a dodal: "Do istej miery je to práca popkultúry. Reklama je schopná podať správu za päť sekúnd a predpokladá sa, že umenie bude pracovať rovnako. Ale ciele reklamy a zábavy sú celkom odlišné od zámerov umenia."
Pozrite si viac diel Jána Mančušku - po kliknutí tu.
Cenu Jindřicha Chalupeckého mu priniesol súbor kovových dosiek, do ktorých vyryl kritické texty zamýšľajúce sa nad moderným umením a následne nimi prekryl pár modernistických obrazov v expozícii Moravskej galérie. „Pre mňa sú texty, ktoré publikujem alebo rozhovory rovnocenné umeleckej tvorbe. Myšlienka sama už je umenie,“ tvrdil výtvarník, ktorý sa narodil v Bratislave. Keď mal šesť rokov odišiel s rodičmi do Prahy, kde vyštudoval pražskú Akadémiu výtvarných umení.
Koncom 90. rokov pôsobil v skupine Bezhlavý jazdec a venoval sa najmä kresbe a maľbe, no čoraz viac sa sústredil práve na myšlienku a koncept. V poslednom období sa jeho diela dotýkali najmä literatúry, no vlani mala v pražskom Divadle Archa premiéru aj jeho inscenácia Hra pozpátku, v ktorej kombinoval divadelné, literárne a výtvarné prvky a popri tom ešte stihol zapojiť do deja aj divákov.
Výnimočného umelca zasa radi zapájali do deja prestížne prehliadky umenia v Berlíne či Bazileji. Najmä v posledných rokoch mal množstvo samostatných i kolektívnych výstav v galériách prakticky po celom svete. Rád sa pohyboval medzi viacerými médiami, aby dosiahol potrebnú komplexnosť. Jedna z jeho inštalácií sa dokonca dostala do stálej kolekcie Múzea moderného umenia v New Yorku a v tomto meste mal Mančuška aj svojho vlastného galeristu.
V piatok však svet definitívne prišiel o ďalšieho z tých, ktorí veria v silu a zmysel umenia natoľko, že sa nezastavia pred žiadnou myšlienkou, naopak, aj ju samu povýšia na umenie.
