„Mať stopercentnú predstavu o celom filme ešte predtým, než je vlastne nakrútená čo i len jedna scéna, to je skutočne čudesná psychická skúška. Napriek všetkému – ohromná!“ hovoril s nadšením režisér Fernando Trueba o svojom filme Chico & Rita pred časom pre časopis Paris Review.
Pre režiséra, ktorý sa netají tým, že rád necháva priestor náhodám či improvizácii hercov a štábu, to muselo byť naozajstné dobrodružstvo. Túto skúšku zvládol.
Veľkofilm mohli vidieť diváci počas víkendu na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Fest Anča v Žiline. Ten tiež mohol mať dokonalú predstavu o celom svojom priebehu, nebolo to však potrebné. Nadšenci, animátori, výtvarníci či hudobníci, ktorí sa zišli na Stanici Žilina-Záriečie, by to na stopercent zvládli aj bez jasného plánu.
Prečo sa niekto rozhodne pre animáciu
Je zaujímavé, prečo Trueba, režisér, ktorý už získal aj Oscara za najlepší hraný cudzojazyčný film, siahol po figúrach obkreslených hrubou čiernou linkou. Jeho príbeh má rytmus, vášeň, má priamy pohľad do obdobia, keď ešte medzi New Yorkom a Havanou premávali lode – v hranej podobe by to predsa mohol byť jeden z tých „oddychových“, ktoré pôjdu v sobotu večer v kinách po celom svete.
On si však zvolil dobrodružstvo, tú čudesnú psychickú skúšku, ktorá na festival animovaných filmov priviedla už po štvrtý raz desiatky ľudí. Animovaný film je čarovný a Fest Anča tiež. Najviac tým, že je veľmi priamy. Nepotrebuje púder ani playback. Ba dokonca ani slová nie.
Alebo mu stačí vymyslená reč ako počas súťaže Animation Karaoke Battle, keď anglické slovíčka Brazílčanky, hostky festivalu, sedeli k scénam z rozprávky Puf a Muf natoľko, že si odniesla cenu za prvé miesto v dabovaní naživo.
Aj bez slov a bez púdra
Film Iluzionista, ktorý bol v programe, má tiež vlastnú reč, nejaké slovo, čo sa podobá angličtine, nejaké francúzštine a ešte nejaké neidentifikovateľné, ktoré sú len v štádiu vývoja. Až v jeho závere si môžete prečítať vlastne jedinú jasnú výpoveď, lístok, na ktorom stojí, že kúzelníci neexistujú. Pri pohľade na to, ako na Stanici Žilina-Záriečie fičí Anča, debaty, prednášky, workshopy, koncerty či slastný návrat do detstva pri sledovaní krátkych rozprávok z filmového pásu na bielu plochu steny pod cestným nadjazdom, sa zdá, že to nie je tak celkom pravda.
V porote súťaže o najlepší animovaný videoklip rozhodoval aj Pip Chodorov, americký filmár, autor dokumentu o histórii experimentálneho filmu. Festival animovaných filmov u nás už nie je testovaním, či sa nájde dostatok tých, ktorí veria, že animácia nie je mŕtva a že animovaný film nie je automaticky len jednoduchou rozprávkou pre detské publikum.
Stále je však tak trochu experimentom, najmä v tom, aké percento z množstva dobrých snímok, ktoré uvedie, sa dostane do distribúcie našich kín.
