Minulý víkend sa na bratislavskom Hlavnom námestí udomácnil trojdňový Poľský žúr. Výstava poľskej maľby z prelomu 19. – 20. storočia v SNG potrvá až do septembra. Nie je to práve žúr, ale obsahuje rovnaký pocit intimity, spontánnosti, zvláštnej tragickej lásky k svojej krajine a histórii ľudskej duše, akú bolo počuť aj z pódia.
Skrznaskrz poľské
„Od nášho umenia žiadame, aby bolo poľské, skrz-naskrz poľské – pretože ak stratí poľskosť, stratí aj silu a hodnotu i dôvod existencie. Ale popritom musí byť aj mladé, musí mať oheň mladosti, orlie krídla, kráľovského ducha, Mickiewiczovho plamenného ducha.“ Takto manifestačne hlásal koncom 19. storočia úlohu umenia Artur Górski, ktorý použil označenie Mladé Poľsko. To pomenúvalo najmä literárne a hudobné diela z prelomu storočia, ku ktorým sa pripojilo aj výtvarné umenie.
„Je to obdobie, ktorému dominovala spoločná idea – snaha oslobodiť umenie od iných funkcií ako umeleckých,“ povedala počas otvárania výstavy kurátorka Ewa Micke Broniarek, „chceli sa zbaviť náboženskej, propagandistickej či národnej zodpovednosti. Je to asi to najzaujímavejšie obdobie vo výtvarnom umení, čo doma máme,“ dodala na margo kolekcie viac ako 80 diel od 26 umelcov.
Dejiny pozorovateľov
Výstava vznikla spoluprácou Národného múzea vo Varšave so SNG a je prvou prehliadkou poľskej maľby u nás počas uplynulých 20 rokov.
Na relatívne malom priestore diváka prevedie štylisticky aj tematicky rôznorodými ukážkami toho, čo v danom období vzniklo. Najmä koncepcia, ktorá jednotlivé miestnosti delí na umelcov fascinovaných farbou a pohybom svetla, ovplyvnených impresionizmom, symbolizmom, krajinkárov či autorov tvoriacich mimo Poľska, pôsobí veľmi prehľadne a nezanedbáva súvislosti. Dve časti tvorí aj pohľad na atmosféru dvoch umeleckých škôl – vo Varšave a v Krakove.
Najmä tá krakovská sa pričinila o akési znovuzrodenie krajinkárstva, hlavne pod vplyvom Jana Stanislawského. Krajinky jeho študentov však už nie sú kopírovaním reality, ale spájajú čosi poznané s nevideným či priam neviditeľným. Zaujímavé je aj zobrazenie ženy. Môžeme sledovať jemné, mäkké, precízne portréty, ale napríklad aj pôvabnú postavu s kosou, ktorá zosobňuje smrť v diele Jaceka Malczewského.
Poľskí maliari často cestovali do Francúzska, na Balkán, do Ázie, no zväčša sa vracali domov. V ich príbehoch zostali všetky farby a zvuky, staré legendy, rozprávky, antické postavy, ikony aj precízne ukladané slová poľských básnikov a hudobníkov. Ani tých nevidíme u nás veľmi často, o to krajšie tieto stretnutia sú.
1. TEODOR AXENTOWICZ
Portrét Zofie Brzeskej. 1911
Olej, plátno, 120 × 90 cm
Signovaný v pravom hornom
rohu: T. Axentowicz | 1911.Krakow
Národné múzeum vo Varšave
11. L:. WYCZOLKOWSKI
Sarkofág kráľovnej Jadwigy.
1898
Olej, plátno, 99,5 × 139,5 cm
Signovaný v ľavom hornom rohu:
L. Wyczołkowski | A. D. | 1898
Národné múzeum vo Varšave
13. WŁADYSŁAW PODKOWIŃSKI
Ošiaľ. 1893
17. JÓZEF PANKIEWICZ
Park v Duboji. 1897
Olej, plátno, 85,5 × 130,5 cm
Signovaný v ľavom dolnom rohu:
Pankiewicz 1897 Duboj
Národné múzeum vo Varšave
18. A. GIERYMSKI
Interiér Baziliky sv. Marka v Benátkach. 1899
Olej, plátno, 56 x 83 cm
Signovaný v ľavom dolnom rohu:
A.Gierymski
Národné múzeum vo Varšave
2. STANISŁAW KAMOCKI
Dvor na jeseň/Podeželski
dvorec jeseni. 1909
Olej, plátno, 101 × 124 cm
Signovaný v ľavom dolnom rohu:
St. Kamocki | 1909
Národné múzeum vo Varšave
4. JACEK MALCZEWSKI
Thanatos. 1898 – 1899
Olej, plátno, 47 × 57,5 cm
Signovaný v pravom dolnom
rohu: JM+
Národné múzeum vo Varšave
6. EDWARD OKUŃ
My a vojna. 1917 – 1923
Olej, plátno, 88 × 111 cm
Signovaný v pravom dolnom
rohu: Eokuń. 1923.; nápis na
zadnej strane: Rozpocząłem ten
obraz w 1917 r. | dokończyłem
w 1923. | tytuł „My i Wojna” |
[...] 1923.
Národné múzeum vo Varšave
9. WOJCIECH WEISS
Šialenstvo. 1899 – 1900
