Prestavba bývalých cisárskych stajní na multifunkčný priestor, ktorý navštevujú hlavne mladí, patrí medzi najúspešnejšie rakúske kultúrne projekty posledného desaťročia.
VIEDEŇ. Projekt muzeálnej štvrte sa pokojne mohol stať megalomanským bielym slonom v centre Viedne. Stav bývalých cisárskych stajní pred rekonštrukciou, ktorá prebiehala na konci deväťdesiatych rokov, bol žalostný. Stačilo však desať rokov, aby sa MuseumsQuartier známa pod skratkou MQ, stala druhým najznámejším kultúrnym priestorom, ktorý sa spomína už jedným dychom s blízkymi Kunsthistorisches Museum či s viedenskou Štátnou operou.
Príbeh zvaný úspech
MQ svoje desiate narodeniny oslavovala vo veľkom štýle, koncerty na nádvorí pre verejnosť síce pre počasie nedopadli ideálne, na honosnej párty na počesť stánku moderného umenia však nechýbal ani rakúsky prezident. Vizuálom osláv sa stala akási kultúrna oáza pod palmami, v ktorej si opica púšťa vinylky, slon nesie v chobote Schieleho autoportrét a lev si polihuje na povestných „enzo“ ležadlách, pomenovaných podľa riaditeľky MQ Daniely Enzi. Práve tie robia z neveľkého priestoru nádvoria jeden z najživších verejných priestorov vo Viedni.
Daniela Enzi bola v MQ od jej zrodu, svoje pamäti by nazvala príbehom úspechu. V pôvodných plánoch rátali možno s miliónom návštevníkov, vlani k nim prišlo 3,8 milióna, z ktorých pätina bola zo zahraničia.
Štatistiky síce nehovoria nič o Slovákoch, ale už aj našinci si zvykli chodiť do tohto komplexu na rôzne podujatia vrátane známeho divadelného festivalu Wiener Festwochen. Nemalá časť návštevníkov sa príde do komplexu najesť v štýlových reštauráciách.
MQ je štátom a sčasti aj mestom dotovaná organizácia, ktorá zastrešuje deväť veľkých inštitúcií a ďalších šesťdesiat menších asociácií operujúcich v tomto priestore. Najznámejšie je určite Leopold Museum, ktoré v nádhernej svetlej architektúre prezentuje zbierky vlani zosnulého zberateľa Rudolfa Leopolda.
Zrekonštruovaný MUMOK
Medzi takmer piatimi tisíckami diel sú aj obrazy Gustava Klimta, Egona Schieleho či Oscara Kokoschku. MQ bude aj jedným z hlavných centier osláv 150 rokov od Klimtovho narodenia, na ktoré sa Viedeň na budúci rok vehementne pripravuje. Cez leto budú finišovať práce na rekonštrukcii obľúbeného Múzea moderného umenia MUMOK, ktoré majú otvoriť 9. septembra.
Časť MQ nazvaná quartier21 je akýmsi moderným Monmartrom, kde v rezidencii pôsobia výtvarníci a spisovatelia, dôraz dáva na digitálne umenie, dizajn a módu. Na týždeň novej viedenskej módy sa môžete do MQ prísť pozrieť v polovici septembra.
MQ zmenilo Viedeň
DANIELA ENZI šéfuje jednému z najväčších kultúrnych centier Európe. Viedenské MuseumsQuartier v týchto dňoch rekapituluje desať rokov svojej existencie.
Viedeň pôsobí ako mesto pomerne konzervatívnym dojmom, ako to ide dokopy s imidžom MQ?
Keď som v MQ začínala pracovať, všimla som si, že keď sa v zahraničných časopisoch písalo o Viedni, vždy dodali obrázok fiakra s koňmi stojacimi pred Štátnou operou. Novinári však už dnes začali používať aj nás ako ilustračnú fotku. MQ zmenilo Viedeň. Predtým podobné centrum vo Viedni nebolo, plánovali sme jeho budúcnosť, ale vlastne sme netušili, čo z neho vznikne. Budujeme síce na tradícii, ale dnes je u Viedeň hot-spotom, príťažlivým miestom pre mladých.
Ako môže fungovať kooperácia takmer sedemdesiatich rôznych organizácii na jednom mieste?
Je to veľmi zložitý systém. Každá z inštitúcii pôsobiacich v rámci MQ je ekonomicky samostatná a sama si aj rieši svoj marketing, MusemsQuartier je akási holdingová spoločnosť. Prenajímame priestory, organizujeme infraštruktúru, prezentujeme MQ ako celok. Tiež sme založili iniciatívu quartier21, ktorý poskytuje kancelárie rôznym asociáciám a rezidenčné pobyty pre umelcov.
Neuvažovali ste o otvorení vašich múzeí zdarma pre návštevníkov, ako k tomu pristúpili napríklad v Londýne?
O tom by musel rozhodnúť naše inštitúcie. Ale raz mesačne - každý prvý štvrtok od Júna do septembra - tzv. ArtNighs , kedy sa dá za jeden lístok navštíviť KUNSTHALLE, MUMOK aj Leopold Museum.
V budove bývalých stajní stále žijú potomkovia tých, ktorí sa kedysi starali o cisárske kone. Ako znášajú open-air akcie, ktoré sa konajú pod ich oknami?
Žije tam stále niekoľko desiatok obyvateľov, na začiatku sme museli s nimi veľmi náročne rokovať, dokonca sme prešli procesom mediácie. Teraz už však máme s väčšinou z ich dobrú spoluprácu, ale samozrejme, toto miesto je teraz úplne iné ako kedysi. Vyvíjame sa spoločne.
Ležadlá na dvore areálu sa volajú enzo, má to niečo spoločné s vašim priezviskom?
Architekti sa ma pýtali, či môžu po mne pomenovať tieto ležadlá, ktoré sú flexibilné, dá sa z nich urobiť hocičo - pódium aj bar. Bola to pre mňa veľká pocta. Pôvodne sme ich volali enzi, ostatné dva roky majú trochu iný dizajn a voláme ich enzo.
Sú vo Viedni aj iné podobné verejné priestory?
Ležadlá enzo si kupujú napríklad do študentských kampusov alebo do centier iných menších miest
Kto podporuje MQ?
Štát, mesto Viedeň hradí 25 percent nákladov za marketing ako aj akcie, ktoré sa konajú na našom nádvorí.
Keď bojujete o svoj rozpočet, musíte argumentovať aj pozitívnym vplyvom MQ na turistický ruch?
Čím sa stávame známejšími, tým viac vieme zarobiť na prenájmoch. Zisk potom vkladáme do kultúrnych podujatí, akými sú literárne čítaní či koncerty, ktoré ponúkame verejnosti zdarma.
Dvadsať percent vašich návštevníkov je zo zahraničia, aká je ich štruktúra?
Podobná ako u viedenských turistov celkovo, sú to hlave Nemci, Američania, Japonci či Francúzi. Každého, kto si u nás kupuje lístok, sa pýtame, z akej je krajiny.
Je aj Slovensko medzi 25 krajinami, ktoré sa podieľajú na akciách spojených s oslavami 10. Výročia MQ?
Skladateľka Ľubica Čekovská prezentovala nedávno svoju hudbu v rámci Dlhej noci európskej hudby. Koordinátorkou celého podujatia bola Viera Polakovičová z Slovenského inštitútu vo Viedni. Svoju čítačku tu bude mať v auguste Michal Hvorecký. On bol aj jeden z našich prvých umelcov v rezidencii, pamätám si ešte, ako tu s nami žil.
Zuzana Uličianska
