Sobota
1:40
Na Pohode už hral všelikto a všeličo, ale to, čo sa stalo v závere koncertu Portishead asi ešte nie. Tisícky ľudí pod hlavným pódiom vrástli do zeme a dav úplne stíchol, keď Beth Gibbons začala spievať skladbu Roads.
Momentov, keď vás hudba úplne odstrihne od reálneho sveta je čoraz menej, britská skupina sa presne o taký postarala. Druhým prídavkom bola rýchla Carry On, ktorú skvele vygradovali. Beth si odbehla potriasť ruky s publikom, kým gitarista Adrian Utley so zvyškom kapely dohrali záver.
Pohoda priniesla niekoľko silných momentov. A to sa nebavíme iba o tomto ročníku. Ďakujeme Portishead, festivalovému tímu, aj vám, ktorý ste tento blog sledovali až doteraz. Viac o Pohode 2011 sa dočítate v pondelkovom riporte.
1:15
Smršť. Nakladačka. To sú dve slová, ktorými by sme opísali trochu odlišné, ale vo svojeje podstate rovnaké vystúpenia.
Ešte predtým však jedno priznanie: báli sme sa, ako slovenské publikum prijme čosi tak (povedzme) svojské ako je tamilská tigrica M.I.A. Naše obavy sa trochu potvrdili, najmä špočiatku časť publika nechápavo pozerala na excentrickú dievčinu, ktorá poskakuje po pódiu, vrtí zadkom a uteká k divákom. Jej ochrankou by sme nechceli byť.
Chápeme, ak to pre mnohých bolo až príliš. Lenže aj toto je moderná urban music. Nekorektná, drzá, trošku cirkusantská. Stále úžasná, ale musíte zabudnúť na všetky tie láskavé múdra.
Trochu sme sa však smiali, že vystúpenie M.I.A. bola zrejme najdrahšou diskotékou v histórii Pohody. Keď už sme pri diskotékach. Britskí Magnetic Man - bez Skreama, ktorý sa v čase festivalu nachádzal v nemocnici, kde čakal na narodenie svojho syna - predstavili modernú, rozoskákanú, tanečnú zábavu.
Slovenské publikum navyše ukázalo, že skladby z ich eponymného debutu pozná naspamäť. Či už Perfect Stranger, Fire alebo I Need Air. Toto bol jeden z vrcholov Pohody a energie z neho išlo minimálne porovnateľne s so skorším vystúpením Portishead.
A mimochodom, Skream na "otcovstvo" fakt pripravený nie je, ako nám so smiechom prezradil počas rozhovoru Benga.
22:05
"Mám normálne trému," zveruje sa mi kolega z .týždňa Ďuro Kušnierik, ktorý sa tiež chystá na rozhovor s Portishead. Cítim sa podobne, ale rýchlo to opadne.
Gitarista Adrian Utley pôsobí civilne a keď od nového albumu jeho domovskej skupiny prejdeme k festivalu All Tomorrow’s Parties, jeho hudbe k filmu o Johanke z Arku a zbierke starých elektronických mašiniek, nadšene sa rozreční (rozhovor si budete môcť prečítať v SME v najbližších dňoch :-)
Rovno pri východe z miestnosti, kde sa konal rozhovor ma zastavuje PR manažér Pohody Gešo a naliehavo sa pýta: "Rotten sa rozhodol, že dá dva rozhovory. Ale musí to byť hneď. Chceš?".
Chcel by som, ale nedám to. Je to ako vyjsť po futbalovom zápase, obliecť si ešte spotený hokejový dres a vykorčuľovať na ľad. Je to neprofesionálne?;-)
21:15
Na tento koncert sme sa tešili. Trojicu Micachu and The Shapes obchádzajú výnimočné chýry, rôzni hudobní kritici radi rozprávajú o ich veľkej budúcnosti. Možno ju pred sebou majú, no na festivale sa stalo čosi podobné, ako v prípade Cello Colosseum.
Potrebovalo by to menší priestor, možno dokonca zafajčený klub. Ale tešíme sa, že tento raz už trio okolo Mici Levy - áno, naozaj je žena - na Pohodu dorazilo.
20:30
Na hociktorom inom slovenskom festivale by skupina Public Image Ltd bola hlavnou hviezdou. Na Pohode hrá na hlavnej scéne, ale už od siedmej. Nie je to najlepší čas pre partiu okolo Johnnyho Rottena, ale 55-ročný spevák preslávený v punkovej legende Sex Pistols ukáže, že muzikanti môžu starnúť aj bez toho, aby dokola hrali pár starých hitov.
Trochu to pripomína Grindermana, najmä gitarista Lu Edmonds by so svojím zarasteným imidžom a elektrickým buzuki či hrou sláčikom na bendžo dokonale zapadol do drsnej partie Nicka Cavea. Rotten najskôr nadáva na horúce počasie, ale potom sa rozbehne. Diabolsky sa škerí a keď viac kričí než spieva "Som bojovník, nikdy sa nevzdám," celkom mu veríte.
18:45
Pre Pohodu typické spojenie rôznych hudieb predviedlo medzinárodné zoskupenie Cello Colloseum vedené Jozefom Luptákom, ktorý si opäť stihol na festivale zahrať viackrát. Malo to dve chyby - akustickej hudbe by viac sedel zavretý stan viac ako otvorená scéna, na ktorú praží zapadajúce slnko a rušia ju vedľajšie kolotoče či veďľajšia zvukovka Petra Lipu.
Bachove chorály, Pärtove Fratres, Vargov Hymnus a najmä Hendrix či Nirvana v prevedení ôsmich violončiel zafungovali, menej už "závažná" skladba Rodiona Ščedrina.
A keď následne na inú scénu vyšiel Peter Lipa, po včerajšom koncerte Trombone Shortyho sa kus atmosféry bratislavských Džezákov preniesol aj na trenčianske letisko.
Ostáva však nezodpovedanou otázkou, či hudba - nepochybne medzi ľudmi veľmi populárna - ktorú však môžete nájsť napríklad na silvestrovských oslavách miest, patrí aj na Pohodu.
Takáto výhrada však jednoznačne neplatí pre českých WWW. Aj keď prišli v zredukovanej zostave a aj keď so zdravotnými problémami. Napriek tomu predviedli, prečo ich majú radi aj ľudia, ktorí elektroniku či akýsi post hiphop príliš nepočúvajú.
Akurát staršie skladby fungovali o čosi lepšie ako tie z pripravovaného albumu.
16:10
Hudobníci a ich agenti je zaujímavá téma. Kto nevidí do zákulisia, nedozvie sa, prečo napríklad v novinách neuvidí fotografie z koncertu Public Image Ltd. Fotenie troch pesničiek je ešte štandard, ale povinné posielanie CD so všetkými fotkami do troch dní po koncerte do Londýna a používanie maximálne osem mesiacov zaváňa všeličím.
Čím väčšie hviezdy, tým väčšie maniere okolo nich robia tí, ktorí za nich komunikujú s promotérmi. A väčšinou sa pri osobnom kontakte ukáže, že všetky najrôznejšie požiadavky vlastne vymyslel agent, aby sa "ukázal" pred svojím umelcom, ktorý o ničom netuší. Pritom Public Image Ltd nie sú žiadne popové idoly, ale skupina ex-speváka punkových legiend Sex Pistols.
15:35
Hudba na všetkých pódiách stíchla a na tom hlavnom Mišo Kaščák uviedol Komorný orchester mesta Trenčín s Chorusom Alea a hosťujúcim violončelistom Jozefom Luptákom. Vivaldiho Gloriu šéf festivalu s dojatím venoval spomienke na troch mladých ľudí, ktorí zahynuli na festivale.
A keďže klasická hudba na trenčianskom letisku takmer vždy fungovala, stalo sa tak aj teraz.
15:05
Na festivale diskutovali aj dvaja ministri. Mikuláš Dzurinda sa pred niekoľkými dňami vrátil z Egypta. Podľa neho by sme arabský svet nemali "westernizovať", ale podoba s našou revolúciou v roku 1989 je zjavná: "Aj Egypt má právo si vybrať". Daniel Lipšic hovoril o nedotknuteľnej kaste vyvolených: Revolúcia, čo sa týka justície, bola príliš nežná". Minister vnútra navrhol, aby sudcov volili ľudia a preto rozmýšľa nad referendom.
13:30
Na Pohodou už tradične majú svoju zónu aj rôzne neziskové organizácie. Jednou z nich je Amnesty International, ktorá zhodou okolností tento mesiac oslavuje päťdesiat rokov existencie. Medzi hudobníkmi, ktorí podporujú aktivity organizácie patria napríklad Sting alebo headliner trenčianskeho festivalu Portishead, ktorí vystúpia dnes . Singel Chase the Tear skupina vydala v decembri 2009 ku dňu ľudských práv a výťažok z predaja venovala práve Amnesty International.
12:50
"Tým, ktorí sú hore, nespravodlivosť vyhovuje," tvrdil na diskusii s názvom Kam zo Slovenska zmizla spravodlivosť? novinár Tom Nicholson. Hosťami boli aj bývalý ústavný sudca Juraj Babjak a sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová. Tá v súvislosti so zneužívanými disciplinárnymi konaniami okrem iného povedala: "Ak sa na súde nedomôže spravodlivosti sudca, nedomôže sa jej nikto".
10:50
Ráno na Pohode má rôzne podoby. Cestou na raňajky míňate davy čakajúce na sprchy (nevyzerá, že by si z dlhého čakania robili ťažkú hlavu), skupinu ľudí stojacich na karimatkách, ktorí sa snažia zobudiť a zbaviť únavy podľa povelov cvičiteľa (trochu to pripomína spartakiádu v malom ;-), po letiskovej ploche sa zrazu vynára hasičské auto. Nepolieva však divákov, vezie malú členov Funny Fellows, ktorí svojou "old time music" vyrábajú príjemnú náladu resp. pôvabný oneskorený budíček pre posledných spachtošov.
Teplota už je na tridsiatke, slnko praží, na obzore žiadne oblaky. Programu zatiaľ veľa nie je a tak sa snažia všetci zašiť do niektorej zo zón, kde je tieň. Tých je tu viac ako po minulé roky, cítiť, že Pohoda stále pracuje na tom, aby sa jej návštevníci cítili, čo najpríjemnejšie.
Piatok
7:30
Takto sa končil piatkový program.
2:10
Na Runway Stage sa chodí počúvať hudbu, ktorá chytá za srdce. Po Imogen Heap to dokázali Lamb. Lou Rhodes po vlaňajšom akustickom albume One Good Thing opäť chuť robiť nové veci s Andym Barlowom a to vzájomné kúzlo prenášajúce sa aj na publikum začalo opäť fungovať. Krehký ženský hlas tvorí zaujímavý kontrast so živelnosťou Andyho, ktorý si od elektronických mašiniek odskakuje za bicie, na ktoré hrá postojačky. Je to kombinácia púšťaných podkladov s živým hraním, zvýrazneným kontrabasistom. Silný záver.
1:20
Hlavné pódium opäť uzatvorila diskotéka. Madness hrajú už tak trochu "fotríkovsky", už to samozrejme ani nemôže mať takú energiu ako originály, ktoré vymysleli v 80. rokoch, ale v závere s nimi "Our House, in the middle of the Street" spievajú a tancujú už aj tí, ktorí spočiatku trochu frflú.
Spevák Graham McPherson pri It Must Be Love zíde k prednému radu fanúšikov a ochrankára, ktorý ho celý čas nasleduje pohladí po hlave s takou nehou akoby bol jeho synom. Ešte aj tí ochrankári na Pohode sú v pohode, polhodinu neskôr ma jeden z nich slušne upozorní nech zídem z plotu pred zvukárom. Keď mu odpoviem, že hneď ako donakrúcam krátke video dodá Ok, len si dajte pozor, aby do vás ľudia nestrčili.
0:15
Imogen Heap. Veľký zážitok pre uši aj pre oči. Úžasná speváčka s ľahkosťou a hravosťou pohybujúca sa medzi muzikálnymi experimentami, kabaretom aj etnonáladami. Zvláda klavír, bizarné nástroje, kostýmy aj publikum, z ktorého si urobí živý sampler. So sebou priviezla violončelistu (!) a bubeníka, spolu im to hrá skvele. Po tlačovej konferencii si vymieňala komplimenty s Mišom Kaščákom, ten vraví, že to, ako sa Imogen pohráva s hudbou vystihuje, o čo ide festivalu Pohoda.
"Práve som sa dostala do hotela z Pohody, aby som si prečítala vaše správy. Vďaka! Som rada, že sa vám to páčilo. Pohoda patrí k mojim najlepším," odkázala fanúšikov na svojom Twitteri. Bola super, len škoda, že úvody pesničiek prekladala zbytočne dlhými úvodnými rečami. Na rozdiel od Jarvisa Cockera, niektoré z nich boli dosť banálne.
23:00
Pulp sa postupne rozbiehali až k záverečnému vrcholu - hitovke Common People s huslistom vypožičaným zo skupiny Deus. Exkluzívne britpopové číslo s charizmatickým spevákom Jarvisom Cockerom, ktorý sa čoraz viac začína podobať na Johna Lennona ;-) Najskôr sa pokúšal prekladať skladby do slovenčiny, potom ovládol pódium a ukázal, čo to znamená byť pravým frontmanom.
Kto v minulosti vyčítal Pohode nedostatok veľkých mien, tomu museli stačiť už len prvé dva dni festivalu. A to ešte zajtra prídu Portishead, M.I.A. alebo Public Image Ltd.
Dlhotrvajúcim potleskom skončil film Zuzany Piusii Nemoc tretej moci. Popisuje neutešený stav slovenskej justície - od strachu, ktorý ovládol veľkú časť našich sudcov cez zneužívaný inštitút disciplinárnych konaní až po bohorovnosť predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.
21:30
Hlavné pódium "načali" Le Payaco. Koncertný návrat po piatich rokoch si užili. Na Slovensku nie je veľa skupín, za ktoré by dokázali fanúšikovia odspievať takmer celý koncert. Pesničky bratislavského tria zľudoveli nielen medzi ich rovesníkmi-tridsiatnikmi, ale ukázalo sa, že ich prekvapivo pozná aj mladá generácia. A to nielen najväčšie hity ako Dobrý večer priatelia, ale aj najstaršie kúsky ako Horská chata či Zabil ma nožom na chleba.
Každý z členov Le Payaco funguje v rôznych projektoch, žiaden z nich však nemá takú popularitu ako ich pôvodná skupina. Nadšené reakcie publika ich prekvapili, uvidíme či zostane jednorázovom koncertnom návrate alebo z toho bude niečo viac, či možno dokonca nové pesničky. K nahratiu nového albumu skupinu nabádal aj Tom Barman, spevák z ich obľúbenej belgickej kapely dEUS, s ktorou sa Pajáci skamarátili v zákulisí.
19:15
"Prvých 26 hodín bolo veľmi silných, všetko išlo ako malo," tvrdí šéf festivalu Michal Kaščák. Jediný drobný problém spôsobili iba ochranky politikov, ktorí prišli na debaty. Počasie zatiaľ vychádza, zatiaľ prišiel iba krátky ľahký dážď. Vítanie slnka prebehne, aj keď bude pršať a slnko nebude vidieť. Zatiaľ k takej situácii prišlo v histórii iba raz.
Festival je vypredaný, na internete sa dajú sledovať vybrané priame prenosy. Dôvera divákov je veľká, za štyri hodiny zmizlo z predpredaja tisíc lístkov na rok 2012, čo si organizátori vážia. "Pritom ani sami ešte nevieme meno jediného interpreta. Čo keď sa nám zapáči dychovka?." dodal s úsmevom Michal Kaščák.
Na pódiu sa objavil ako hosť All Stars Bandu, keď odspieval hitovku You Really Got Me od The Kinks. Viaceré spevácke výkony však šéf festivalu už neplánuje.
17:35
"We are spirits in the material world," nôti z pódia Dan Bárta coververziu starého hitu skupiny The Police. Počas vystúpenia českého speváka a jeho skupiny Ilustratosphere na trenčianske letisko prišla ľahká letná búrka. Mierne sa ochladilo, čo festivalu po popoludňajšom dusne prospelo. Oveľa väčším problémom je pre open-air akcie silný nárazový vietor, ten tu zatiaľ nebol. Podľa aktuálnych predpovedí má prísť séria krátkych dažďových prehániek, ktoré podľa organizátorov nenarušia program festivalu.
16:10
Mraky, ktoré sa začali zhromažďovať nad kopcami na neďalekých českých hraniciach vietor rozohnal a tak festival stále hreje slnečné počasie. Do Trenčína dorazili aj americkí Battles, sú jednou z najzaujímavejších súčasných skupín. "Teraz hrávame v triu, najmä inštrumentálky. Prišli sme o speváka, ale máme sample hlasov, takže tu dnes s nami bude aj Gary Numan a ďalší hostia z nášho nového albumu," vraví mi so smiechom pri rozhovore gitarista Ian Williams.
Battles môžete poznať vďaka singlu Atlas z debutového albumu Mirrored, ktorý bol jedným z hitov roka 2007. Táto chytľavá pesnička znie aj na úvod filmu o festivale All Tomorrow’s Parties, ktorého decembrovú verziu "Nightmare Before Christmas" kapela kurátoruje. "Hral tam už niekto zo Slovenska? Nie? No vidíte, tak sa tu do nášho večerného koncertu poprechádzame a možno niečo objavíme, čo by sa dalo pozvať".
Battles hrajú o ôsmej večer, jediná škoda, že paralelne s Le Payaco. Koncertný návrat tohto tria je jednou z najočakávanejších udalostí tohto ročníka Pohody.
12:25
Obvykle sa v piatky začínalo až okolo obeda, no tento rok je to inak. Program spustili už o desiatej prvé tri akcie, po nich prišla diskusia s premiérkou Ivetou Radičovou.
Na Pohodu chodieva pravidelne, teraz sa tu ocitla v úlohe hosťa diskusie so Štefanom Hríbom. Témou bola "Môj rok v premiérskom kresle". Preplnenému stanu sa zverila, že najväčšiu osobnú krízu v kresle premiérky prežívala pri voľbe generálneho prokurátora a dodala, že chce dotiahnuť načaté reformy a úsporné opatrenia: "Treba na to veľa odvahy a sily presadiť takéto rozhodnutia".
9:00
Stretnutia s účinkujúcimi nie sú vyhradené iba pre novinárov. V stánku Dr. Horáka v Pohoda shope bude dvanásť autogramiád, kde si môžete kúpiť a nechať podpísať cédečka. Od Billyho Barmana cez Le Payaco a Živé kvety až po Vladimíra Mišíka a Islanďanov FM Belfast.
Štvrtok
Máme za sebou úvod festivalu. Skôr než zahrievačku to pripomínalo pravý prvý festivalový deň.
Pravdepodobne za to môže Moby. Bol to jeho prvý koncert na Slovensku a tak len málokto z tých, čo si stihli kúpiť lístky na Pohodu, si ho nechal ujsť. "Na koncertoch hrávam najväčšie hity, to chcú ľudia najviac. Mám však tisícky piesní, z ktorých môžem robiť nové albumy," tvrdil na tlačovej konferencii.
Neznelo to nafúkane, vzhľadom k jeho trom albumom za posledné tri roky a povestnej nespavosti je to možné. Štyridsiatnika v mikine a okuliaroch so silnými rámami by ste medzi návštevníkmi ľahko prehliadli.
Na tlačovke ďalej dodáva, že hudba ho zaujíma kvôli hudbe nie kvôli peniazom (to sa ľahko hovorí, keď v 90. rokoch predáte niekoľko svojich pesničiek do reklám :-)
Aký bol koncert Mobyho samotný? Na prvý deň ideálny. V piatok alebo v sobotu by to bolo na zváženie, pretože ako to už v prípade niektorých headlinerov slovenských festivalov býva, aj tento človek tu mal byť pred rokmi.
Vtedy by jeho profesorské a trochu tuctové hranie (iste, avšak vlastných skladieb) bolo možno o čosi zábavnejšie. On sám si ho užil: "Vďaka Slovensko! Aká nádherná noc. Užite si skvelý festival!," odkazuje fanúšikom na Twitteri.
Ľudia sa najviac bavia v kotli pod pódiom, čím ste ďalej, tým viac to znie akoby sa zvukár stále hral s výškami na mixpulte a zvolil dosť nízku celkovú hlasitosť. Chvíľu sú ostré, vzápätí to znie ako cédečko pustené vo vedľajšej miestnosti.
Zvuk kolíše, spevy sa strácajú a vynárajú. Nazvučiť dobre elektroniku s tradičnými nástrojmi a hlasmi na veľkom pódiu je umenie, ale dá sa to. Snáď sa to zlepší, lebo inak koncerty Portishead či Lamb budú len polovičným zážitkom.
Balkánci to cítia. Po prvých sekundách je to úžasné. Nakladačka, vypaľovačka. Možno už po tretej skladbe sa dostaví pocit, že je to stále to isté a nikam sa to nevyvíja. No zaplnený stan s tancujúcimi ľuďmi akosi naznačuje, že takáto hudba nie je záležitosť na teoretické analýzy. Stačí, že je tučným balkánskym žúrom.
22:00
Už minulé ročníky ukázali, že na festivale funguje klasická hudba. A zjavne funguje aj tanec. Keď holandský súbor Nederlands Dans Theater II vytiahol na pódium ľudí z publika – odhadujeme to podľa niektorých komických pohybov – zrazu to malo podobnú silu, ako keď v roku 2008 spieval londýnsky zbor Royal Choral Society Suchoňovu pieseň Aká si mi krásna.
A že tanec vlastne môže byť celkom rozkošná záležitosť – aj keď nie ste zrovna jeho preborníkom – ukázali aj návštevníci festivalu pokúšajúci sa o Bodyrock. Za hodinu zvládli celkom dosť.
20:00
Prichádzame v čase, keď zo stanu O2 znie You Really Got Me. Na Pohodu nedorazili bigbítové legendy The Kinks, je to jedna z coververzií, ktoré do ľudí pumpuje All Stars Band. Kapela poskladaná z lokálnych hviezd a nehrá iba globálne hity, okrem Rolling Stones, Bowieho a U2 príde aj na Zónu A či Slobodnú Európu. Niekedy to funguje, inokedy menej (vtedy sa tie skladby zvukovo začínajú zlievať do jednej).
16:00
„Vypredané, ďakujeme,“ hovorili už niekoľko dní pred jeho začiatkom organizátori festivalu Pohoda. V praxi to znamená toto: ak ste sa vo štvrtok podvečer vybrali na festival autom, v kolóne vozidiel ste stáli už na diaľnici.
A v rovnakej, ak ste sa po koncerte Mobyho náhodou išli vyspať domov. To si však svoju povinnosť robila polícia, ktorá kontrolovala odchádzajúce vozidlá.
Autor: Tomáš Galis
