Z bratislavských sídlisk nie je režisér Peter Krištúfek znechutený, na jednom z nich nakrútil psychologický film o nešťastnom voyerovi. Súťaží s ním v Karlových Varoch.
Štyridsiatnik Oliver z Beniakovej 3 si pri sídliskovej anonymite tak veľmi odvykol od ľudskej komunikácie, že už ani nevníma, na akom kanáli má pustenú televíziu. Je mu jedno, či v nej je akčný film v nemčine alebo správy vo francúzštine, aj tak nepočúva.
Sústredí sa na výhľad zo svojho okna. Na balkóne oproti vidí večeriavať mladú rodinu - a s neštandardným záujmom, denne a systematicky, sleduje jej šťastie.
Manifest toho, čo sa mi páči
Film Viditeľný svet režiséra Petra Krištúfka mal vo štvrtok svetovú premiéru v Karlových Varoch, súťaží v sekcii Na Východ od Západu. V tejto časti festivalového programu sa premietajú filmy, ktoré bývajú obrazom stredoeurópskeho a východoeurópskeho regiónu.
Krištúfek ešte stále premýšľa, prečo tam zaradili aj ten jeho. „Som, samozrejme, polichotený, že ma do nej vybrali. Myslím si však, že vôbec nespĺňam kritériá. Ostatné filmy hovoria o politike, ešte sa v nich napríklad rieši vojna na Balkáne. Viditeľný svet je film o intímnom svete, a to nie je charakteristické pre východoeurópske filmy,“ hovorí.
Do našej kinematografie vstupuje s mestským hrdinom, predpokladá a aj dúfa, že v nej naruší tradíciu a záľubu vo vidieckych témach a rustikálnej estetike.
„V posledných rokoch sme vytvárali preromantizované, prefolklorizované filmy, ja k nim nemám vzťah,“ hovorí. „Som filmový antiromantik, nemám rád emotívnosť v prvom pláne ani manipuláciu hudbou. Viditeľný svet je manifestom toho, čo sa mi páči a čo by som aj v budúcnosti rád robil.“
Nad Oliverom zo sídliska začal uvažovať, keď chodil na návštevy na bratislavské Dlhé diely. Ľudia okolo neho sú znechutení z toho, v akom prostredí žijú, on bol nadšený.
Šťastie na producenta
„Tiež som večeriaval na balkóne a rozmýšľal som pritom, ako asi pôsobíme na ľudí,“ hovorí. Po niekoľkých rokoch dopísal psychologický príbeh a prejavil v ňom zmysel pre iróniu, istú mieru absurdity a banality, aj odvahu pred psychologickým a fyzickým násilím.
„Školu som dokončil už pred desiatimi rokmi,“ hovorí Peter Krištúfek. „Chvíľu som si potreboval zvážiť, ako má môj film vyzerať a do takéhoto výrazu som dospel. Mal som pritom šťastie, že producent Milan Stráňava rešpektoval moje názory. Dokázal potlačiť svoje producentské ego a mne ponechal absolútnu slobodu.“
Toto nie je psychopat
Do našich kín by Viditeľný svet mohol prísť koncom roka, v Česku bude skôr, už 18. augusta. Hlavnú úlohu hrá Ivan Trojan a podľa prvých ohlasov v tlači sa dá predpokladať, že sa o nej bude písať ako o psychopatovi. To by nebolo presné.
„Naozaj si myslím, že to nie je psychopat,“ hovorí Krištúfek. „Moji kamaráti tvrdia, že psychopati by sme mohli byť všetci, aj oni, aj ja, pretože definícia je voľná. Oliver je normálny človek, tiež má svoju trinástu komnatu. Len v istej chvíli prekročil hranice a my sme ho pri tom ukázali.“
