Nebohý basgitarista John Entwistle, spevák Roger Daltrey a gitarista a výhradný skladateľ skupiny Pete Townshend tesne pred začiatkom turné na tlačovke v Las Vegas. FOTO - AP
„Je to biznis a podčiarkujem slovo biznis,“ povedal losangeleský rozhlasový veterán Jim Ladd vo vysielaní po zverejnení správy, že legendárna skupina The Who sa rozhodla pokračovať aj bez zosnulého basgitaristu Johna Entwistla. Pred vypredaným koncertom v losangeleskej hale Hollywood Bowl sa predstavili už iba dvaja pôvodní členovia - gitarista a výhradný skladateľ skupiny Pete Townshend a spevák Roger Daltrey. Tých sprevádzal basový náhradník Pino Palladino a syn Ringa Starra bubeník Zack Starkey.
Kolotoč šoubiznisu nezastavila ani smrť jedného z najdôležitejších členov The Who. Volali ho Oz, ale aj Thunderfingers pre neopakovateľné hranie na basgitaru. Jeho prsty totiž dokázali vylúdiť na base zvuk podobný hluku stíhačky.
Finančná injekcia
Smrť Entwistla, ktorý zomrel na infarkt iba deň pred začiatkom koncertov, podnietila debaty o úprimnosti posledného turné. To malo podľa AP v prvom rade zlepšiť bankové kontá členov rockovej legendy. „Máme povinnosť pokračovať. Sme dlžní sami sebe, aj tým, ktorí si kúpili lístky. Organizátorom, veľkým a malým ľuďom,“ povedal Townshend pred koncertnou šnúrou po Severnej Amerike, zatiaľ čo verejnosť debatovala o tom, že bez Entwistla to asi nepôjde. Päťdesiatsedemročný Entwistle je už druhým nebožtíkom v skupine. V roku 1978 sa predávkoval bubeník Keith Moon, o ktorom sa práve pripravuje film. Hlavnú úlohu by mal hrať kanadský herec Mike Myers.
Zatiaľ čo The Beatles zaujímali harmónie a využitie rozmanitých nástrojov, The Rolling Stones milovali rytmus, The Who sa vždy pokúšali dostať z hudby maximum. „Veľa našich fanúšikov nás má rado, pretože robíme chyby. Vyzeráme tak oveľa ľudskejšie. Keď sa pomýlime, začneme sa smiať, netajíme to,“ povedal Entwistle pre AP v roku 1995.
Začínali v prvej polovici šesťdesiatych rokov. Neboli klasickou štúdiovou skupinou. Ich najlepšie výkony sa odohrávali na pódiu. Na rozdiel od mnohých skupín sa im podarilo úspešne vplávať do sedemdesiatych rokov, ale „z najhlasnejšej skupiny sveta“ sa stala nakoniec štadiónová atrakcia. Podľa kritikov posledný dobrý album vydali tesne pred smrťou Moona (Who Are You, 1978) a labuťou piesňou skupiny sa stala nahrávka z roku 1982 It‘s Hard. Odvtedy nenahrali jedinú novú pieseň a svet dodnes „obrážajú“ na rôznych spomienkových koncertoch.
Zomriem skôr, než zostarnem
Ale to, čo vzniklo z ich hláv v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, sa navždy zapísalo do histórie rock‘n‘rollu. Počas jedného z prvých koncertov v klube Marquee Townshend omylom zavadil o strop svojou gitarou a zlomil jej krk. Keď publikum začalo reagovať, nástroj rozmlátil na kúsky. Pridal sa Keith Moon, ktorý rozkopal bubny a diváci šaleli. Narodila sa nová pódiová šou, napísala rocková encyklopédia Rock Guide.
Z High Numbers sa v roku 1965 premenovali na The Who a vydali prvý singel I Can‘t Explain. Nasledoval Anyway Anyhow Anywhere a vtedajšia generačná hymna My Generation so slávnou Townshendovou vetou: „Dúfam, že zomriem skôr, než zostarnem.“ K ich ďalším hitom patria skladby Substitute, Pinball Wizard, I Can See For Miles alebo Won‘t Get Fooled Again.
The Who sa však popri neustálom rozbíjaní nástrojov stali známymi vďaka Townshendovým skladbám, jeho prekvapivým gitarovým riffom, z ktorých o desaťročie neskôr čerpal punk a hardrock. Vynašli rockovú operu, vratký žáner, na ktorom si veľa ambicióznych skladateľov popálilo prsty. Ich diela Tommy (1969) a Quadrophenia (1973) prinútili kritikov zrovnávať ich s prácami Beatles a Stones.
„Dámy a páni, teraz vystúpi skupina, ktorú som chcel vždy počuť a dnes prišiel tento moment,“ uviedol pred vystúpením The Who v New Yorku americký herec John Cusack. Bolo to na minuloročnom koncerte pre newyorských požiarnikov. Pred obrovskú britskú vlajku sa postavila štvorica hudobníkov a počas dvoch pesničiek skoro zbúrala Madison Square Garden. Podarí sa to jej dvom zostávajúcim kolegom?
