V jednom rozhovore povedala, že má rada hudbu, ktorá je intenzívna, silná – či už srdcervúca, sladká a nežná, alebo hlučná, divoká a expresívna. Tú svoju prirovnala k atmosfére filmov Davida Lyncha s jemne trpkým koncom. Jej pesničky sú trochu temné, trochu láskavé, trochu drsné, aj krehké. Majú tvár, ale aj výraz, dušu.
Debutový album hudobníčky Ghost of Love má dva roky, no v máji jej už vyšlo nové EP, ktoré má byť predzvesťou ďalšej štúdiovky. Možno až tá ukáže, či je táto na prvý pohľad krehká speváčka iba pesničkárkou na jedno leto. Jej koncert bol však natoľko intenzívny a presvedčivý, že je to iba málo pravdepodobné.
Kým z albumu znie jej hudba predsa len trochu tlmene a občas melancholicky, na pódiu je sebavedomá, a pritom stále rovnako omamná a éterická. Akoby sedela niekde na skalnatom útese a hrala iba moru a vetru, uvoľnene, ale s istou naliehavosťou v hlase. Akoby im (nám) chcela rozprávať do noci akési tajomné príbehy. Nikam sa neponáhľať, kým nedopovie úplne všetko až do konca.
Jej meno bolo vôbec prvým potvrdeným účastníkom festivalu, odvtedy sa v programe nazbierali väčší a známejší. No na Fisker, ktorá pochádza z malého Dánska, sa oplatí nezabudnúť.
