Letné shakespearovské slávnosti tento rok odpremiérovali historickú hru Richard III.
Po vlaňajšej komédii Oko za oko priniesli Letné shakespearovské slávnosti na Bratislavský hrad ako premiéru vážnejšiu tému.
Diabol, ale aj komik
Pre Richarda III. si Roth našiel novú polohu hlasu s hlbším, zemitejším zafarbením, aj rečou tela výborne vystihoval duševné stavy postavy. V jeho podaní je Richard III. nenávistným mrzákom, ale aj klaunom, ktorý pred všetkými hrá jedno veľké divadlo. Presne podľa slov, ktoré mu Shakespeare napísal: „Zahrám si rolu podliaka.“
Rothov výraz je však v niektorých momentoch príliš prepiaty, najmä keď zdôrazňuje svoje hrané správanie. Inde sa mu naopak viac darí postavu preciťovať. Celkovo nie je Richard III. v jeho podaní jednoznačným zloduchom, čo mu poskytuje veľký priestor od diabolského až ku komickému vyzneniu.
Civilnejšie a s istou umiernenosťou pristupujú k svojim postavám Alexander Bárta (Buckingham), Marek Geišberg (George Clarence) či Milo Kráľ (Henry). Výsledkom sú výborné herecké výkony, najmä Bártovi sa podarilo vynikajúco stelesniť postavu Buckinghama, hlavného Richardovho komplica.
Lady Anne stvárňuje Táňa Pauhofová ako mladú energickú ženu plnú smútku a nenávisti – ako obeť Richardových hier sa však aj ona mení a podstupuje situácie, ktoré od nej vyžadujú vydolovať z vlastného vnútra netušenú silu.
Zo ženských postáv popri Márii Kráľovičovej a Eve Pavlíkovej excelovala hosťujúca česká herečka Dana Batulková ako Margaret, zúbožená vdova na hranici šialenstva, ktorej kliatby a predpovede ju posúvajú k prorockej postave. Spomedzi dvadsaťštyri hercov príjemne prekvapili aj predstavitelia menších úloh (Tomáš Mischura, Tomáš Mosný, David Hartl). Rovnako šťastne vyberal režisér ďalších členov inscenačného tímu: scénografa Pavla Andraška, Roberta Mankoveckého ako autora hudby a kostymérku Evu Farkašovú.
Režisér Marián Pecko sa snažil hru priblížiť divákovi, no ani jeho úprava nedokázala odstrániť z hry všetky chybičky krásy – najmä zaľudnenosť postavami a zdĺhavosť istých pasáží. Napriek tomu o invenčné riešenia nebola v inscenácii núdza: či už to bol nápad v podobe mikrofónov na pódiu, ktoré slovám hercov dodávali novú, takmer piesňovú kvalitu, alebo šikovné prvky, ktoré náznakovo vysvetľovali zložité okolnosti deja (napr. boj dvoch armád či symbolický prechod po mostíku ako akt popravy).
Príťažlivá tvár
Nechýbali ani silné momenty a priam hypnotické obrazy podobné filmovému narábaniu s plynutím času či s dôrazom na detail. V spojení s disciplinovaným prístupom hereckého súboru tak nový letný shakespearovský titul ponúkol vkusné naštudovanie a dobre odvedenú divadelnú prácu, čo pre tento formát nebýva pravidlom.
Slávna hra je veľkou výzvou pre hlavného predstaviteľa, no takisto aj pre režiséra. Treba povedať, že Mariánovi Peckovi sa vcelku podarilo dať hre príťažlivú tvár, ktorá by obstála aj pred dnešným divákom a zároveň sa nespreneverila predlohe.
Festival tento týždeň pokračuje predstavením Antonius a Kleopatra, nasleduje Oko za oko. Potom prídu dve české produkcie – Skrotenie zlej ženy a Rómeo a Júlia. Koncom júla sa festival presúva do Košíc a prvý augustový týždeň do Zvolena. Diváci uvidia Macbetha v réžii Ondreja Spišáka.
