Napríklad smrtiace zbrane hromadného ničenia alebo čosi ešte omnoho horšie: byrokraciu. Gilliamov najlepší film Brazil maľuje svet pod vládou úradníkov a je to pochmúrny svet ako z románov Georgea Orwella a Franza Kafku.
Sú Vianoce niekedy v 20. storočí. Svet ovládli technológie, ľudí zmámil konzum, pri moci je totalitný úradnícky aparát. Zamorené veľkomesto pripomína preplnené väzenie, príroda je iba spomienkou. A beda tomu, kto sa poruchu v domácnosti rozhodne opraviť na vlastnú päsť, bez toho, aby vyplnil príslušný formulár...
Systém však má medzery a totalita núka priestor na vzburu. Jedného dňa sa tuctový zbabelý úradník Sam Lawry zapletie do udalostí, ktoré z neho urobia hrdinu. Bývalý a jediný americký člen britského anarcho-komediálneho združenia Monty Python´s Flying Circus však, samozrejme, nemohol nakrútiť ťaživú drámu.
V Brazil je preto veľa humoru, i keď s exotikou Latinskej Ameriky nemá spoločné nič, okrem titulnej pesničky. Za pozornosť stojí vizuálna atmosféra budúcnosti, ktorá je pozoruhodným mixom sci-fi a retra. Až sa vraví, že svet filmu Brazil, kde letia najnovšie technológie aj staromódne klobúky, inšpiroval neskorších autorov žánru steampunk.
Terry Gilliam má za sebou skvelé filmy, pre ktoré obetoval veľa nervov. Bojoval s časom, osudom aj s počasím, dokázal dokončiť film navzdory smrti herca Heatha Ledgera. No najhorším nepriateľom sa ukázal producent. Pre nezhody s ním prišiel do kín Brazil s ročným meškaním a v dvoch odlišných verziách. Jedna pre Európu, druhá pre útlocitnejšie americké publikum.
pondelok 25 júla, 22:00 (Prima Cool)
