Tento rok uplynie 120. výročie narodenia Michaila Bulgakova (1891 – 1940), lekára a jedného z najzaujímavejších literárnych aj dramatických tvorcov minulého storočia. Celý život tohto geniálneho, ale vytrvale umlčovaného spisovateľa predstavoval súboj – „nemilosrdný zápas s ľudskou hlúposťou a triviálnosťou“ – ako napísala v pamätiach jeho žena Jelena.
Autor dvoch desiatok divadelných hier (vrátane dramatizácií prozaických predlôh), niekoľkých baletných aj operných libriet, množstva poviedok a štyroch pozoruhodných románov s celoživotným vrcholom v Majstrovi a Margaréte mal v takomto ponižujúcom zápase na svojej strane účinné zbrane: iróniu, sarkazmus, britké a presné slová, ale aj ľudskosť a schopnosť vidieť „až za roh“ – tam, kam iní nikdy nedohliadnu.
Žijúc v revolučne chaotickom období stalinských záchvatov nepredkladal ľuďom vidiny šťastných zajtrajškov, ale ukazoval im, ako smiešne a niekedy až úboho žijú svoje osudy.
Do Moskvy za literatúrou
Do tejto kategórie patrí aj kniha O prospěšnosti alkoholismu (Vyd. Pistorius & Olšanská, Příbram 2011), kolekcia krátkych textov, satirických fejtónov, skečov a zápiskov, pochádzajúcich z prvej polovice 20. rokov. Vtedy sa Bulgakov, po zraňujúcich skúsenostiach z frontu, krátkej medicínskej praxi v Kyjeve a literárnodramatických pokusoch vo Vladikavkaze, objavil v Moskve rozhodnutý venovať sa výhradne spisovateľskej činnosti.
Prežil v nej potom zvyšok svojho ťažko skúšaného života. Stal sa spolupracovníkom železničiarskych novín Gudok, ktoré vstúpili do dejín ako svojrázna škola života a satirickej praxe Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova, Jurija Olešu, Valentina Katajeva a ďalších mladých autorov. Tí v novinách našli útočisko a pod ochranou šéfredaktora mohli začať literárnu kariéru a vyskúšať – často anonymne – svoj talent a silu satirického útoku.
List Stalinovi
Rovnako tak si to Michail Bulgakov trúfal aj v ďalších časopisoch ako Smiechač, Nakanune, Bakinskij rabočij, Golos rabotnika prosvieščenija alebo Buzoťor, z ktorých pochádzajú ďalšie texty knižky. Ich preklady sú výsledkom trojsemestrového kurzu translatológie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, ktoré dodalo jeho trinásť účastníkov. S výnimkou troch, ktoré dávnejšie preložila expertka Alena Morávková (mimochodom autorka pozoruhodnej monografie Krížová cesta M. B.), ide o premiérové preklady.
V kontexte Bulgakovovej tvorby je vytvorená zbierka skôr kuriozitou, akousi ukážkou jeho štylistických cvičení s pridanou literárnou hodnotou, ktoré však zaujmú dadaistickým výsmechom absurdity špecifického ruského alkoholizmu ako životného štýlu, byrokracie, zdravotníctva či pohostinstva.
Súčasťou knižky je však ako epilóg aj slávny list, ktorý zúfalý Bulgakov adresoval 8. marca 1930 samotnému Stalinovi. Žiada ho v ňom, aby mu buď dovolil vycestovať, alebo ho zbavil zákazov prezentácie jeho tvorby. Je to text, ktorý sa z celkovej koncepcie knižky dosť vymyká a súvisí s históriou, ktorej metaforu čítame práve v neskutočnom románe Majster a Margaréta. Ale to je už naozaj iný príbeh.
