Ostravský festival je v duchu názvu o rôznych hudobných žánroch. To, čo predviedol Nick Cave so svojím novým projektom, sa však dá zaradiť len ťažko.
Štyri dni malo takmer tridsaťtisícové publikum festivalu Colours of Ostrava na výber dvanásť hudobných, divadelných a workshopových scén, debát či filmov. V nedeľu o pol jedenástej v noci všetko, okrem hlavného pódia, stíchlo.
Hoci sa Colours každý rok snažia o to, aby neboli akciou s jedným menom v popredí, Nick Cave a jeho projekt Grinderman si tentoraz pozíciu najväčších hviezd vydobyli sami. Urobili veľkolepú šou, na akú sa nezabúda.
Zabudnite na balady
Vo vzduchu ešte doznievali hlučné noisové kúsky newyorských Swans. Diváci presúvajúci sa k hlavnému pódiu, ktorí dúfali, že záver festivalu bude predsa len trochu pokojnejší, sa nedočkali. Hlavné pódium sa scvrklo do rozmerov obývačky s bordovou oponou, ktorej panovala ružová zostava bicích.
To ešte stále posilňovalo nepripravených v nádejách na baladický večer. Ozývajúce sa hlasy o hitoch Nicka Cava s Kylie Minogue či s PJ Harvey neutíchli, ani keď organizátori upozorňovali divákov v prvých radoch, že keď bude Nick na nich skákať, netreba uhýbať. Zasvätení si vymenili škodoradostný úškrn nad už jemne tušiacimi obdivovateľmi Cava. Ani ten však nebol dostatočný pre to, čo prišlo.
Nick Cave, Warren Ellis, Martyn Casey a Jim Sclavunos sú páni po päťdesiatke. Projekt Grinderman dali dokopy zhruba pred štyrmi rokmi, počas turné Cava s Bad Seeds. Zdá sa však, že tá šialená, priam zvieracia energia, ktorú zo seba chrlili od úvodnej skladby Micky Mouse and Good-bye Man cez Honey Bee, Kitchenette, No Pussy Blues, Evil a ďalšie, nepochádza z tohto sveta.
Prívlastok monštrum, ktorým ju sami označili, je jeden z najvýstižnejších. Podobne tak výkrik „Evil!“, ktorý bolo počuť z pódia už ráno počas zvukovej skúšky kapely.
Kto je ten vlk
Sclavunos v bledoružovom obleku ladiacom s bicími pôsobil ako šialený guru, Casey sa staral o basu, Ellis striedal gitaru, mandolínu a husle v tempe so skokmi a hádzaním sa o zem s chlapčenským nadšením. Nick Cave bol všade. Za pár sekúnd dokázal držať na rukách fanúšikov a vzápätí sa vrhnúť na klávesy či gitaru, ktorú medzičasom niekde odhodil. Chlapíci, ktorí mu permanentne vyslobodzovali stojan mikrofónu od šnúry, ktorou ho ťahal k divákom, sa potrápili.
Drzá, drsná poézia plná sexuálnych narážok sa z Cava drala s ľadovým presvedčením. Ako kazateľ kládol slová s precíznosťou a keď krátko pred záverom ukázal na nočnú oblohu, bolo to jasné. On je ten divý vlk(olak) na obale druhého albumu Grinderman. Okolo vládne strnulá realita, ale on s vlčím úškľabkom hovorí, že sme ešte nepočuli úplne všetko.
Nie všetci to strávili a z predných radov sa aj zopár ľudí počas koncertu vytratilo. Tí, čo sa predsa len pokúsili vydržať, zrejme prežili šokovú terapiu. A ktovie, ako bude na Cava spomínať dievča z prvého radu, ktoré mu dalo ružu a on ju na odplatu na chvíľu vytiahol na pódium a vyobjímal.
Rockové, ale aj iné farby
Colours of Ostrava má desiaty ročník za sebou. K výročiu si organizátori darovali aj Festival v uliciach, ktorý súbežne prebiehal v meste. Hudbe sa nedalo uniknúť. Okrem Grindermana sa nedalo nepodľahnúť ani africkému šamanovi Salifovi Keitovi a jeho prenikavému hlasu, ani krásnym hlasom, slovám a šarmu Lisy Hanniganovej či Andrey Triany alebo krásam pesničiek Lenky Dusilovej s Eternal Seekers na poludnie uprostred preplneného kostola.
Farby Ostravy boli tentoraz viac rockové. Niektoré z hlásaných hviezd nezasvietili až tak prenikavo, ako sa očakávalo, no stále bol dostatok momentov, ktoré robia tento festival niečím výnimočným. Nielen hudba, ale aj ľudia všetkých žánrov dávajú akcii na severe Moravy tie správne farby.
