Komiks už dávno nie je kratochvíľou amerických autorov zo začiatku 20. storočia, ktorí na rozveselenie čitateľov kreslili do novín svoje humorné okienka. Takisto komiksové príbehy o superhrdinoch nie sú iba - ako sa píše v Encyklopédii kultúrnych trendov 90. rokov - zdrojom štvorfarebného zotročenia pre mužské, sexuálne deprivované publikum. Robert Crumb, Guido Crépax či Frank Miller povýšili komik na umenie. Intelektuálne veličiny ako Roland Barthes či Umberto Eco venovali tomuto fenoménu nejednu stať. Pulitzerovou cenou ocenený komiks Arta Spiegelman Maus (Myš) o jeho otcovi, ktorý prežil holokaust, má pre zasvätených omnoho väčšiu výpovednú hodnotu než Spielbergov Schindlerov zoznam aj so všetkými Oscarmi. Komiks versus film - Hollywood na seba nenechal dlho čakať a vytĺkol z komiksu kapitál.
Od jaskynných malieb k Supermanovi
- 170. st. p.n.l. Známe jaskynné maľby vo francúzskom Lascaux, zobrazujúce lov prehistorického človeka, možno považovať za prvý prejav sekvenčného umenia.
- 400 rokov p.n.l. Gréckych a rímskych vládcov zvečňovali do mramorových sôch, ktoré rozprávali ich životné príbehy po obvode starovekých stavieb (napr. Parthenon v Athénach).
- 1511. Michelangelo Buonaroti vo svojej freske Posledný súd, pokrývajúcej strednú časť stropu Sixtínskej kaplnky, prerozprával Bibliu v obrazoch.
- 1895. Richard Felton Outcault stvoril Yellow Kid (Žltáčik), všeobecne považovaný za prvý komiks v dejinách. Outcault ako prvý použil "balloon" - obláčik, v ktorom si prečítame, čo hovorí postava.
- 1900. V Amerike sa začína používať názov "comics", skratka "comic strip", doslovne "humorné pruhy" (v tom čase boli humorne ladené všetky komiksy). Neskôr sa v každej krajine ujíma vlastné pomenovanie: vo Francúzsku "bande dessiné" (kreslené pásiky), v Taliansku "fumetti" (dym, v súvislosti s tvarom balónika), v Portugalsku "história em quadradinhos" (príbeh vštvorčekoch).
- 1938. Superman sa po prvý raz objavuje na obálke Action Comics #1. Najslávnejšieho komiksového hrdinu všetkých čias (koľko len o jeho mýtuse vzniklo v Amerike diplomových prác!) kreslil Joe Schuster a písal Jerry Siegel. Než mohli zbohatnúť, predali práva komiksovému gigantovi DC. Začína sa "zlatý vek" komiksu. Roztrhlo sa vrece sklonmi "supermuža".
- 1939. Bob Kane vytvoril temnejší charakter superhrdinu menom Batman, pričom sa inšpiroval Da Vinciho leitajúcim strojom a Zorrom.
- 1950. Peanuts debutujú v siedmych novinách. Autor Charles M. Schulz zahájil intelektuálne obdobie komiksu.
- 1959. Komiks dobýva Európu. Zásluhou dvoch Francúzov Reného Goscinyho (text) a Alberta Uderzoa (kresba) uzrel svetlo sveta Asterix.
- 1962. V hlave Stana Leeho sa zrodil Spiderman, pýcha nakladateľstva Marvel. Na vzhlade "pavúčieho muža" sa podpísal výtvarník Steve Ditko.
- 1965. Francúz Jean-Claude Forrest dáva konečnú podobu legendárnej komiksovej hrdinke. "Barbarella Georgia di Vampira je blond, štíhla a animálna ako Brigitte Bardot, divoká a krutá ako Ursula Andress, lascívna a prudká ako Jane Fonodvá," píše parížsky časopis Le Nouveau Candide.
- 1973. Talian Guido Crépax spracovaním škandalózného románu Pauliny Reage o sadomasochistickej láske Príbeh O ruší posledné tabu erotického komiksu. Veterán komiksového undergroundu Art Spiegelman vydáva prvú kapitolu svojho neskoršieho bestseleru Maus.
- 1977. Začína vychádzať komiksový magazín Heavy Metal (americká mutácia francúzskeho Métal Hurlant z roku 1974), plný sci-fi, psychedelie a rokenrolu.
- 1983. Guido Crépax adaptuje pre komiks slávny román Leopolda von Sachera-Masocha Venuša v kožuchu. Minimalistické podanie zložitej psychologickej témy a majstrovská kresba mu vydobijú kultový status.
- 1988. Jeden z najvplyvnejších mladých britských komiksových autorov Neil Gaiman vytvára sériu Sandman (Piesočný muž).
- 1992. Frank Miller začína pracovať na ultranásilnom, temnom komiksovom seriáli Sin City (Mesto hriechu).
Všetci skvelí "mani"
Komiks je prinajmenšom tak starý ako film. Snaha urobiť z nepohyblivých obrázkov na papieri pohyblivé na celuloidovom páse sa začala napĺňať najskôr v animovanom filme (Pepek námorník, Mickey Mouse), postupne sa úloh dvojrozmerných superhrdinov zhosťovali aj herci. Nezasväteným sa naozaj môže zdať, že celý komiks stojí na "mužskom" trojhviezdí: Superman, Batman, Spiderman. Kým na jednej strane títo večne panenskí snúbenci predstavujú mesiášsky mýtus Ameriky, na strane druhej sú potomkami dlhotrvajúcej frustrácie prefabrikovanej spoločnosti. Tak ako založili masovú popularitu komiksu, tak ich filmové stvárnenia priniesli stovky miliónov dolárov do pokladníc kín. Ako teda obstáli na filmovom plátne najznámejší komiksoví "mani"?
Superman Christopher Reeve si obliekol elastický modrý trikot so znakom Supermana tri krát (1978, 1980, 1983). Nadčlovek z planéty Krypton stvára neuveriteľné kúsky: pravou rukou pridržiava vrtulník a ľavou zachraňuje svoju milú, vlastným telom nahradzuje železničné koľajnice, otáča zemegulou. Občas má aj zmysel pre humor: "Ďakujem, ja nikdy nepijem, keď mám letieť."
Batman Keď v roku 1989 nakrútil Tim Burton jednotku "netopierieho muža" s Michealom Keatonom, vypukla ozajstná "batmania". Okrem hollywoodskych producentov si prišiel na svoje aj hračkársky priemysel. "Dvojka" ešte ušla, ale "trojka" s Val Kilmerom a "štvorka" s Goergeom Clooneym by kvalitou asi zodpovedali známkam na vysvedčení, ak by sme za ne pokladali poradové čísla jednotlivých filmov. Tešme sa na "päťku", opäť s Clooneym, Batman: Years One by mal byť trhákom roku 2003.
Spiderman - Z veľkého komiksového trojhviezdia je asi najmenej známy, hoci v súčasnosti, keď film s Toby Maguireom v ziskoch hravo poráža Harryho Pottera, v sebe skrýva väčší potenciál než Superman a Batman dokopy. Ešteže do úlohy pavúčieho muža neobsadili Leonarda DiCapria!
Iron Man - Zo všetkých "manov" má asi najväčší dôvod trpieť pocitom menejcennosti. Podarí sa Tomovi Cruisovi alebo Nicolasovi Cageovi, ktorí kandidujú na jeho stvárnenie v pripravovanom filme, zbaviť "železného muža" komplexov?
X-men Je ich ako hadov, tak nečudo, že do vynikajúceho filmu režiséra Bryana Singera sa ich zo stovky dostalo len desať najdôležitejších. "Iksmeni" nie sú zrovna mutanti, ktorí by strácali čas lovom na Pokémonov.
...a tí ostatní
Aj napriek hudbe skupiny Queen a hviezdnemu obsadeniu je Flash Gordon až nestráviteľne gýčový. Warren Beatty ako legendárny Dick Tracy zvádza Madonnu, ale príliš šuští papierom. Jane Fondová po tom, čo ju režisér Roger Vadim pretvoril na obraz Barbarelly, sa stala aktivistkou ľavicového hnutia v USA. Nakrúcanie obskúrneho komiksu Vrana neobišli tragické udalosti: tesár utrpel ťažké popáleniny, tlačový hovorca mal ťažkú autonehodu a výstrelom z pištole bol smrteľne zranený predstaviteľ hlavnej úlohy Brandon Lee. Spomeňme ešte ďalšie tituly ako Spawn, Blade, Hellblazer, Hellboy... Niekedy je to aj naopak, v prípade Matrixu či Emanuelly film inšpiroval komiks.
Manga
V Japonsku je komiks najvýnosnejším médiom. Komiksové zväzky velkosti telefónneho zoznamu nazývané manga dosiahli vroku 1994 rekordný predaj za 6 miliard dolárov. Tieto mesačníky alebo týždenníky majú často vyšší náklad než noviny. Tvorcovia mangy sa vJaponsku tešia rovnakej popularite ako herecké hviezdy vHollywoode. Z mangy vychádza subžáner animovaného filmu Anime, kombinujúci sex a násilie.
Autor: Marek Puškáš/fofo: ČTK, Internet
