SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Bigbiťáci sú ku mne spravodlivejší než džezmeni

Som sideman, bol som ním aj v kapele, ktorú som si založil, hovorí Fedor Frešo.

Fedor Frešo (1947), basgitarista a kontrabasista, člen kapiel Soulmen, Prúdy, Collegium musicum, Fermata, Blue Effect a viacerých džezových formácií, istý čas sprevádzal aj folkera Jaroslava Hutku. Nahral mnoho albumov, nedávno mu vo vydavateľstve MarenčiFedor Frešo (1947), basgitarista a kontrabasista, člen kapiel Soulmen, Prúdy, Collegium musicum, Fermata, Blue Effect a viacerých džezových formácií, istý čas sprevádzal aj folkera Jaroslava Hutku. Nahral mnoho albumov, nedávno mu vo vydavateľstve Marenči (Zdroj: TASR)

Bez FEDORA FREŠA si nemožno predstaviť polstoročnú históriu slovenského bigbítu, pôsobil v jeho kľúčových kapelách a tri z nich hrajú dodnes do veľkej miery aj jeho zásluhou. Striktne však odmieta, aby ho označovali za legendu. „Správna legenda nemôže byť živá,“ argumentuje najstarší fungujúci rocker na Slovensku. A tiež autor knihy Sideman.

Už dávno predtým, než vznikla táto kniha, hudobná verejnosť poznala vaše texty či už z internetového InZinu, alebo z publikácií, kde sa citovalo z vašich denníkov. Mnohí čitatelia očakávali, že Sideman bude vychádzať práve z nich.
„Nie, denníky vôbec nesúvisia s touto knihou. Navyše, písal som ich len dva či tri roky, zachytávajú iba krátku kapitolu môjho muzikantského života. A predovšetkým, denníky neslúžili na to, aby ich niekto niekedy čítal. To je omyl a moja ľahkovážnosť, že som sa o nich v minulosti vôbec zmienil. Boli to súkromné zápisky, neraz veľmi emocionálne. Keď mi niektoré vlastnosti mojich kolegov išli na nervy, tak som im prisúdil prívlastky, ktoré boli veľmi jadrné a ostré.“

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci ani teraz nikoho nešetríte, tón knihy je výrazne zmierlivejší.
„Celkom plánovito som začal písať zmierlivo. Prešlo mnoho rokov, a dnes, keď sa obzriem za seba, vidím, že jednotlivé etapy kapiel majú veľa spoločných znakov. Často sa mi stáva, že sa stretnem s niekým, s kým sme sa veľmi nemali radi, a už je to vyšumené. Po dlhých debatách som sa zmieril aj s ľuďmi, s ktorými som bol dlho, neviem prečo, až takmer celoživotný nepriateľ.“

Nejaký dôvod na tie nepriateľstvá však musel existovať, nie?
„Veľmi často vyplývali rozpory z neustále sa meniaceho zloženia kapiel. Platilo to známe, že najhoršia je tá kapela, z ktorej človek práve odišiel, a najlepšia tá, do ktorej práve prišiel.“

Dnes sa však väčšinou stretávame s idylickým pohľadom na minulosť, aj v televíznom seriáli o bigbíte prevládal skôr spomienkový optimizmus.
„Samozrejme, ak niekoho postavíte pred kameru a zasvietite naň svetlom, tak nebude hovoriť všetky tie nepríjemné pravdy a pocity o rozchodoch či vyhadzovoch z kapely. Ale faktom je, že niekedy sme si zasa mali možnosť uvedomiť, ako pred vyššou silou, vrchnosťou, ktorá nám demonštrovala svoju moc, existoval pocit spolupatričnosti. Aj keď z kapiel hoc’ sme z rôznych.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kedy ste sa rozhodli napísať Sidemana?
„Bolo to v čase, keď som dlho nehral a zdalo sa, že už ani nebudem. A paralelne vtedy môj starší syn Viktor, známy provokatér, začal tlačiť, aby som sa pustil do písania. Som rád, že ma naštartoval.“

Bol spokojný s knihou?
„Myslím, že áno, lebo je to jedna z mála kníh, ktoré v poslednom období dočítal.“

Ako sa zrodí sideman?
„O tom, či sa muzikant stane sidemanom alebo frontmanom, sa zvykne uvažovať väčšinou na začiatku kariéry. Ja som si spomenul na túto klasifikáciu až v oveľa neskorších časoch, keď som si v hlave robil resumé svojej hudobnej kariéry, a vtedy som vlastne skonštatoval, že všade som plnil sprievodnú funkciu. Sidemani obyčajne hrávajú na sprievodné nástroje, a ja som bol celoživotne súčasťou rytmiky, to je terminus technicus.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nemali ste ambíciu založiť a viesť kapelu? Veď aj basista môže byť kapelník.
„To nepovažujem za dôležité. Ja som si dokonca založil kapelu, ale aj tak som bol v nej sideman. Jednoducho som sa na kapelníka necítil. Nemal som ambície byť basovým sólistom ako Stanley Clarke alebo Jaco Pastorius.“

Prešli ste štyrmi zásadnými kapelami slovenskej rockovej hudby a otázku, ktorá z nich je vám najbližšia, ste už iste a asi s nechuťou počuli mnohokrát...
„Áno, a neviem na ňu odpovedať. Každá kapela splnila svoju funkciu v priebehu mojej kariéry, každá má svoje veľké špecifiká, absolútne iného ducha. Všade sú iné vzťahy, iný humor. Aj hierarchia je rôzna, napríklad vo Fermate bez výhrad poslúcham Fera Grigláka, jeho slovo kapelníka je pre mňa písmo sväté. Ale v Collegiu, tam svojím spôsobom on poslúcha mňa, lebo fungujem ako predĺžená ruka Mariána Vargu. Je to možno komické, ale tak to je. A v Prúdoch si zasa Pavol Hammel vytvoril absolútne svoj svet. Ja tam mám za úlohu pozháňať kapelu, keď potrebuje koncertovať s Prúdmi, som taký šéfinko, ale len v oblasti organizačnej.“

Skryť Vypnúť reklamu

Je pre skupinu dôležitejšie koncertovanie alebo nahrávanie v štúdiu?
„V dávnych časoch sa prevažne koncertovalo, nahrávalo sa menej. Vytvorením nahrávky sa však položí akási pomyselná bodka, to, čo sa hráva na koncertoch, sa dostane do definitívnej podoby a môže to aj samotnej kapele slúžiť ako etalón. Nie je žiadnym tajomstvom, že v kapelách sa po uplynutí rokov často vraciame k nejakým nahrávkam, aby sme sa sami po sebe niektoré veci vyložene naučili. Sú aj kapely, ktoré len nahrávajú, to je však príliš skleníkové, odtrhnuté od života, ten kontakt s divákmi a schopnosť predviesť svoje aj na koncertoch predstavuje zásadne inú kvalitu. Ako príklad môžu poslúžiť Prúdy, ktoré v najstaršom období vytvárali legendárne nahrávky, ale na koncertoch nestáli za nič, lebo sme to nedokázali preniesť na pódium. Ideálna je rovnováha medzi koncertovaním a nahrávaním.“

Skryť Vypnúť reklamu

V knihe spomínate, že vám prekážalo príliš časté vystupovanie v televízii...
„Náš život bol kedysi plný iných paradoxov. Napríklad s Collegiom sme písomne žiadali agentúru, aby obmedzila počet koncertov v bratislavskom PKO, kde sme hrali do roka asi desaťkrát. Takisto sme často hrávali v televízii, pravda, na playback, kým my sme chceli vystupovať naživo. Až neskôr s Fermatou nám to už dovolili, získali sme povesť kapely, ktorá nepokazí živé hranie v televízii.“

Dnes sa presadiť v médiách progresívnou hudbou je dosť veľký problém. Súvisí to s vkusom väčšinového publika, ako sa s tým vyrovnávate?
„Ak je niekto členom progresívnej kapely, tak má vždy snahu presvedčiť publikum, že to, čo hrá, je dobré, a teší sa, keď to publikum akceptuje. Nechce podliezať. Na druhej strane publikum je veľmi ťažko ovládateľný a nevyspytateľný element. A tak napríklad vo Fermate nás agentúra jeden čas tlačila, aby sme mali speváka, niektorí vydavatelia chceli mať na CD zopár ’do rádia použiteľných skladieb’ so spevákmi. To nebolo možné, tak sme to vzdali. Takisto v Collegiu nemôžeme vytvoriť produkciu pre rádiá, tak sme sa radšej zmierili s tým, že tam nebudeme často. Podobné je to aj v televízii, kde v uvádzaní hudby pre náročných divákov, a tých ja vyslovene milujem, majú čo doháňať oproti situácii v Česku.“

Skryť Vypnúť reklamu

V poslednom dvadsaťročí ste k bigbítu pridali aj džez. Ako sa to stalo?
„Džez začal fungovať vtedy, keď som dávno zakončil svoje bigbítové aktivity. Vtedy som si spomenul, a aj okolnosti tomu nahrali, že som zamlada rád počúval dixieland ako prístupnú a veselú formu džezu. Mal som pocit, že sa v ňom môžem cítiť ako doma. Bigbiťáci to moje džezovanie síce považujú za úlet, ale nesmejú sa mi. Iba trochu. Neposmievajú sa však, sú spravodlivejší než džezmeni. Tí, keď mi chcú veľmi vynadať, tak ma označia za bigbiťáka.“

Ten bigbiťák teraz vo vás opäť prevažuje, okrem Soulmen a Blue Effectu, ktoré sú uzavretými kapitolami, sú vaše ostatné kapely stále aktívne. Aké sú rozdiely v ich fungovaní?
„V Collegiu zatiaľ nepočítame s novou muzikou, vo Fermate je to naplánované, pokúsime sa nahrať a vydať nový radový album. U Prúdov sa tiež koketuje s nejakými ďalšími albumami. Chvalabohu, hranie ma stále baví, nechcel by som sa dostať do stavu pred rokmi, keď som mal pocit, že už je koniec s muzikou. Najprv som čakal, tak správne po socialisticky, čo ’sa’ stane, a niekto ma zvesí z vešiaka, ale potom som sa spamätal a zaktivizoval, napríklad hľadal ľudí do Fermaty i do Collegia. Proste som sa začal starať vehementne o to, aby žiadny koniec nebol.“

Skryť Vypnúť reklamu

Takže budú pribúdať ďalšie muzikantské fakty a spomienky. Neuvažujete časom o voľnom pokračovaní Sidemana?
„To by asi dosť dobre nešlo, veď som už v penzijnom veku a neverím, že mám pred sebou bohvieako dlhú kariéru. To by nevydalo ani na fejtón. Niekedy mi je však trochu ľúto, že som si vystrieľal prach a do Sidemana som nezakomponoval osobné veci, ako sa to podarilo, hoci na úkor hudby, Tomášovi Berkovi v tom jeho Blumentálskom bluese. Ale dohodli sme sa, že spolu napíšeme knihu o bratislavskom rocku. Už sa na tom usilovne pracuje. Chceme spravodlivo zhrnúť ’iba’ päťdesiat rokov bratislavskej bigbítovej histórie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Bezbariérové vozidlo
  2. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  3. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Zelená Bratislava
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Ruža zmeny
  8. Úpravy automobilov pre ZŤP
  9. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  10. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 595
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 070
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 591
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 647
  5. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 12 240
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 929
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 004
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 003
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 998
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 8 750
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Prezidentka nepodporuje sankcie za odmietnutie testovania (minúta po minúte)

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy.

Prezidentka Zuzana Čaputová na rokovaní bezpečnostnej rady.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Premiér nie je Ali paša

Matovič si zasa nesplnil politickú úlohu.

Peter Tkačenko

Matovič hovorí o dobrovoľnosti. Kto však nebude mať test, hrozí mu karanténa

Na test stačí prísť na najbližšie odberné miesto.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie.
Jan Tratnik vyhral 16. etapu na Giro d'Italia 2020.
CYNICKÁ OBLUDA

Matovičova predstava dobrovoľnosti

Ak premiér hovorí, že plošné testovanie bude dobrovoľné, tak jednoducho klame.

Neprehliadnite tiež

Rami Malek ako Freddie Mercury.
Amerického speváka, skladateľa rappera a hudobníka, ktorý vystupuje pod menom Aloe Blacc preslávila skladba I need a Dollar z roku 2010.
Spisovateľ Jozef Karika vydáva svoju 19. knihu - mysteriózny triler Srmšť.

Babky a vnučky: Ešte nikdy nemali dve generácie od seba tak ďaleko ako dnes

Niektoré veci odznejú prvý raz, hovorí Turzonovová o novej hre v SND.