Musí to byť náročné, keď všetko je hotové. Ráno vstanete: oheň už blčí v krbe, čerstvo naškrobená košeľa je pripravená na vešiaku. O šestnásť nula nula sa podáva čaj, a keď udrie ôsma, je naservírovaná večera. Ako posledná aktívna činnosť vám zostáva len už podpichovať okolie. Môžete vpichy nasmerovať proti služobníctvu, ale ten pravý pôžitok poskytne len vzájomné bodanie medzi rovnocennými, a najmä pred obecenstvom. Ako v Gosford Parku, nádhernom sídle vysokej šľachty niekedy roku 1932, kde na víkendovú poľovačku prichádzajú jeden po druhom samí vyberaní ľudia a dvojice. Medzi nimi je schudobnená šľachta, aj ambiciózni zbohatlíci, exmanželka a ostatné príbuzenstvo a ešte dvaja páni z Kalifornie. Tu sa cvičia v spoločenskej konverzácii, bridži a noblesnom krúžení lyžičkou v šálke voňavého čaju. Historická šľachta intriguje proti zbohatlíckej šľachte a k životu ich najlepšie preberie občasné potešenie z toho, keď sa niekto dopustí faux pas.
Snobizmu a intrigám sa naučilo aj služobníctvo: najradšej ohovárajú panstvo a kopírujú ich spôsoby do najmenších detailov. Oslovujú sa väčšinou menami svojich pánov - z toho je jasné, aká je tu jednoznačne určená sociálna hierarchia, ale aj, aká je hierarchia personálu medzi sebou. Mladý Henry Denton, ktorý sprevádza hollywoodskeho producenta a v skutočnosti je herec, je nápadný a rýchlo odhalený ako cudzie teleso, lebo sa vzpiera železnému kódexu správania služobníctva. Napriek odstupu, ba práve preň, sú sluhovia a slúžky najväčšími dôverníkmi svojho panstva. Len im tie urodzené bytosti zveria svoje úzkosti, svoje zhnusenie a pocity vôbec.
Klasik Robert Altman nakrútil len málo kostýmových filmov, a doteraz ani jeden v Británii. Aj v Gosford Parku robí to, čo vie najlepšie: analyzuje spoločnosť s leptajúcou zžieravosťou. Strieda perspektívu z Upper Class, ktorá sa elegantne nudí v salóne, na personál, ktorý sa hemží v kuchyni a po tmavých chodbách a schodištiach. Altmanova réžia je špeciálnym umením. Na prvý pohľad nedbalo, a v skutočnosti absolútne virtuózne diriguje svoj rôznorodý orchester - tentoraz výlučne britských, a pochopiteľne, prvotriednych hercov.
Na pána domu nakoniec smrteľne doľahnú staré hriechy. Dlho popierané emócie vyvrú a vyletia ako z prehriateho tlakového hrnca, a podozriví sú odrazu všetci. V duchu skvelých tradícií Agathy Christie - sedia na konci všetky postavy v jednom salóne a každá má motív.
Gosford Park je žánrový obrázok, možno dojímavý Hollywood, satirická dráma. Do toho všetkého je vkomponovaná vražda. Lenže inšpektor, rovnako blazeovaný ako celý kruh aristokratických domácich a hostí, ani nemá chuť pripisovať vznešeným podozrivým nízke pohnútky. Gosford Park teda napokon ani nie je čistá detektívka. Len tak mimochodom sa na konci dozvieme, kto bol vrahom. Vrah je napokon zároveň aj obeť - stará hierarchia, svet, ktorý už zomrel. Robert Altman mu zinscenoval nádherný, dôstojný pohreb.
