Táto veta trčí na webstránke o snímke chorvátskeho režiséra Rajka Grlica s nesmiernou okázalosťou. Film Zostane to medzi nami (Neka ostane medju nama) sa pritom viac než moralizujúco javí ako návod na podvádzanie.
Grlic hovorí, že nastal čas vrátiť sa späť na miesta, kde začal rozprávať príbehy – do Záhrebu, do ulíc, postelí a bytov. Pridal k tomu fascináciu energiou a fantáziou, ktorú muži a ženy vkladajú do vedenia dvojakých životov. On do filmu vložil kumšt, ktorý mu vlani zabezpečil aj cenu za najlepšiu réžiu v Karlových Varoch. V Amerike, kde učí, vydali knihu o jeho tvorbe – Filmy Rajka Grlica: Snímky o láske, sexe, revolúcii, vojne a ostatných dôležitých veciach.
Aj v Zostane to medzi nami ide presne o tieto. Nie o revolúcie a vojny v pravom zmysle slova. Skôr o tie, ktoré sa odohrávajú aj v celkom pokojných svetoch. Príbeh nestojí na milostnom trojuholníku, ale hneď na niekoľkých mnoho-uholníkoch. Áno, celá situácia sa napokon javí ako absolútne zveličenie a irónia. Nikto z hlavných predstaviteľov však nemôže hodiť kameňom. Iba ak do seba. Ani bohatý manažér, ani jeho tehotná žena, chudobný uletený brat, svojrázna deprimovaná manželka či lekárnička a jej tajný obdivovateľ.
Nikto nie je vyslovene negatívnou, ani úplne pozitívnou postavou. Sú práve preto normálne? Asi áno. Povedať, že všetky pletky, ktoré sa tam odohrávajú, sú tiež celkom normálne, je už na zváženie a osobný vkus. Faktom však je, že režisér ich všetkých okľukami aj tak dobehne ako tajomná ruka osudu, Boha, náhody, (ne)šťastia či vlastného svedomia.
Tá úvodná veta hovorí pravdu – pozrite si to. Prv než (opäť) kohokoľvek podvediete.
