Meliš je autorom naliehavej etickej výzvy, nového "anti-estetického" prístupu a tvorcom sôch i inštalácií s ekologickým a spoločenským podtónom. Sochárstvo absolvoval v roku 1966 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa profesionálne školil v ateliéri Jozefa Kostku. Výtvarne sa začal osamostatňovať v období (1968), keď musel precitnúť občiansky i ľudsky.
Prvou samostatnou výstavou Prostredie I. - Vidiecky dvor sa verejnosti predstavil v roku 1970 v bratislavskej Galérii mladých. Vďaka priateľom, kolegom, ale i technickým trikom sa mu podarilo realizovať Prostredie II. - Pod dvojitou vlajkou. Prostredie III. - Vodné pólo už však realizovať nestihol. Počas osemnástich rokov zákazu, keď nemohol vystavovať voľné sochárske diela, venoval sa tvorbe vizuálnej poézie, grafických albumov so "sochárskymi poznámkami" a projektmi neuskutočnených sôch, kolážam a kresbám. V tom čase vznikali aj cykly Help a Idea. V 80. rokoch spolu s pocitom, že je pre spoločnosť mŕtvy, vstupuje do jeho tvorby motív vlastnej, predčasne odliatej posmrtnej masky. Ako prostriedok introspekcie osudov jednotlivca v spoločnosti sa stala základom cyklov Monológy a Hľadanie Identity. Po zmene režimu sa stal pedagógom na VŠVU v Bratislave, kde získal titul docenta a v roku 1992 i titul profesora.
Verejnosť sa môže v týchto dňoch zoznámiť s tvorbou všestranne nadaného výtvarníka prostredníctvom troch výstav v dvoch galériách. V Slovenskej národnej galérii (SNG) sa až do septembra koná retrospektívna výstava Kovadlina snov, kde je inštalovaná aj jeho najnovšia práca Genius loci a výstava Akvizície SNG 1989-2001, kde sa nachádzajú dve z Melišových prác. Výstavu inštalácií z autorovho cyklu Lejdýs end džentlmen sprístupnila nedávno aj bratislavská Galéria Nova.
