Samuel Mikovíny nemusí byť smutný

Výstava Mapy – Umelecká kartografia v strede Európy 1960 – 2011 je spoločným projektom GMB a SNG.

Michal Kern: Naša Zem, 1975. Na ďalších snímkach je dielo Juraja Bartusza Stredná Európa – vertikálne vrstvenie nabubralého sebavedomia, 1967 a Stana Filka Mapa I., 1967 (obe z archívov autorov).(Zdroj: FOTO – ARCHÍV GMB)

Mapy môžu byť aj dôležitým inšpiračným zdrojom umenia. Výstava predstavuje kartografické interpretácie na slovenskej výtvarnej scéne v konfrontácii s vybranými dielami z krajín Visegrádskej štvorky.

Keď Samuel Mikovíny vytváral podrobné mapy všetkých slovenských a väčšiny uhorských stolíc, nemohol tušiť, že jedna z nich sa po takmer troch storočiach ocitne na výstave Mapy – Umelecká kartografia v strede Európy 1960 – 2011. V spoločnosti výtvarných diel, inšpirovaných obraznosťou mapy, je jeho precízna kartografická práca jedinou „ozajstnou“ mapou.

Nepodceňovať omyly

A hoci si práve z tohto prostého dôvodu nevyslúžil miesto v päťdesiatčlennom zozname vystavujúcich autorov, jeho mapa Bratislavskej župy je organickou súčasťou projektu Galérie mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie. V pestrom spektre diel konceptuálneho umenia, land-artu, maľby, fotografie, inštalácie či nových médií je užitočným pripomenutím nielen východiskového, inšpiratívneho bodu ich vzniku, ale aj zdôraznením stáročia trvajúcej nezastupiteľnej funkcie kartografie.

Aj s jej omylmi, ktoré sprevádzajú každú ľudskú činnosť, a vďaka ktorým napríklad Kolumba priviedla nesprávna mapa namiesto k brehom Indie do Ameriky. „Tie pravé miesta nebývajú na mapách,“ napísal zasa oveľa neskôr a v inej súvislosti Herman Melville v románe Biela veľryba takúto magickú vetu, ktorá je však najmä jedným z mnohých dokladov o častej prítomnosti tohto fenoménu aj v literatúre.

Mapa ako metafora

Predovšetkým však vo výtvarnom umení, ktoré je s kartografiou spojené už od praveku. Bratislavský výstavný projekt sa zameral na súčasnosť, presnejšie, na posledné polstoročie. „Mapy sa stali v umení uplynulých päťdesiatich rokov dôležitým nositeľom kultúrnych významov ako médium utopických vízií, mentálnych archeológií, futurologických projektov či projekcií teritoriálnych alebo politických frustrácií,“ povedala kurátorka Daniela Čarná.

Spolu s Luciou Gregorovou zamerali svoju umeleckohistorickú sondu na krajiny Visegrádskej štvorky, samozrejme, s dominanciou tvorby slovenských výtvarníkov. Ako deklarajú v podtitule výstavy – na stred Európy.

Tento pojem v najužšom zmysle je niekedy až komicky lákavý, asi štyri desiatky miest v mnohých krajinách tvrdia, že práve tam je presný stred Európy. Ilona Németh preto zaznamenáva na svojej mape niekoľko týchto „stredov“, od Nemecka až po Ukrajinu či Bielorusko vrátane toho nášho pri Kremnici.

Geopolitický rozmer je prítomný v mnohých dielach. Jozef Jankovič navrhol v dvoch obrazoch z počiatku normalizácie presunúť Československo do oceánu a jeho pôvodné územie zaliať vodou, aby vzniklo more mieru, čo podčiarkol vpísaným „návrhom definitívneho vyriešenia európskych problémov“.

Suché moria

K téme rozdelenia Československa sa Patrik Kovačovský vracia možnosťou otvárania či zatvárania zipsu na mape bývalého spoločného štátu, kým o generáciu starší Otis Laubert sa snaží udržať Československo pohromade lepiacimi páskami. Oveľa uvoľnenejší a pre neho typický hravý tón potom cítiť z reliéfu z farebných bavlniek, ktorými prekryl pôvodnú mapu, či v Suchých moriach.

Politický akcent má aj rozsiahly cyklus Juraja Meliša Help z prvej polovice 70. rokov, kde naliehavé volanie o pomoc v sérii artefaktov rôznych výtvarných techník nechýba ani na hliníkovom glóbuse.

V početnej kolekcii Rudolfa Sikoru, ktorý sa z oduševneného kartografa vyšpecifikoval až na detailného topografa, nechýba ani Topografický bazén – spomienka na legendárny 1. otvorený ateliér v jeho bratislavskom dome. Ten sa koncom roku 1970 stal miestom generačného vystúpenia nastupujúcich umelcov, ktorí sa vzápätí na dvadsaťročie ocitli na neoficiálnej výtvarnej scéne.

Keď na mierke nezáleží

Gro výstavy, ktoré je v Mirbachovom paláci, rovnako ako aj komornejšia expozícia vo Vodných kasárňach Národnej galérie, ukazujú nekonečné možnosti vyjadrovania, ktoré ponúka metaforická podstata mapy. Otvára priestor na slobodné virtuálne prekračovanie hraníc a vznik vymyslených krajín, bájnych svetov či snívanie o vesmíre.

A tak v ďalších tematických častiach výstavy dáva Alex Mlynárčik nahliadnuť do zakladajúcej listiny imaginárneho kráľovstva Argílie, kam sa aj s priateľmi uchýlil v neprajných časoch, kým Július Koller zabezpečoval umeleckú komunikáciu medzi Zemou a vesmírom svojím fiktívnym výstavným priestorom na nedostupnej tatranskej skalnej plošine Galéria Ganku.

„Na mape vytvorenej v mierke 1:200 000 vyzerá svet šťastne, začne sa to kaziť na mape podrobnejšej,“ píše Michel Houellebecq v knihe Možnosti ostrova. Našťastie, pre diela z výstavy Mapy tento bonmot neplatí. Ich autori žiadne mierky nerešpektujú. Každý z nich, ako zdôrazňujú kurátorky, vyznačuje svojím zápisom predovšetkým vlastné súradnice.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hypotéka pre mladých? Len do konca roka
  2. Týchto 5 adrenalínových zážitkov na dovolenke radšej neskúšajte
  3. Posledná šanca na Nobelovu cenu
  4. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  5. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  7. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  8. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  9. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  10. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  1. Hypotéka pre mladých? Len do konca roka
  2. Týchto 5 adrenalínových zážitkov na dovolenke radšej neskúšajte
  3. Posledná šanca na Nobelovu cenu
  4. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  5. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  6. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  7. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  8. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  9. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  10. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 9 534
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 382
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 4 135
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 465
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 155
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 2 984
  7. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 2 825
  8. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 2 527
  9. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 1 987
  10. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu? 1 845

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Stal sa členom predstavenstva VšZP. Nemal súpera

Oznam bol v novinách na športovej strane.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

Neprehliadnite tiež

Twin Peaks pripomína halucináciu. Ako sa skončí táto meditácia o zle?

Mysteriózny seriál v najnovšej epizóde posúva hranice televízie.

Zomrel švédsky herec Michael Nyqvist známy z trilogie Milénium

Majiteľ množstva hereckých ocenení podľahol rakovine pľúc.

ROZHOVOR

Žiadny z nich to neľutuje. Bývalí riaditelia televízie sa vyspovedali

Boli medzi nimi básnik aj bubeník. Dostali slovo vo filme Boli pri tom.