Samuel Mikovíny nemusí byť smutný

Výstava Mapy – Umelecká kartografia v strede Európy 1960 – 2011 je spoločným projektom GMB a SNG.

Michal Kern: Naša Zem, 1975. Na ďalších snímkach je dielo Juraja Bartusza Stredná Európa – vertikálne vrstvenie nabubralého sebavedomia, 1967 a Stana Filka Mapa I., 1967 (obe z archívov autorov).(Zdroj: FOTO – ARCHÍV GMB)

Mapy môžu byť aj dôležitým inšpiračným zdrojom umenia. Výstava predstavuje kartografické interpretácie na slovenskej výtvarnej scéne v konfrontácii s vybranými dielami z krajín Visegrádskej štvorky.

Keď Samuel Mikovíny vytváral podrobné mapy všetkých slovenských a väčšiny uhorských stolíc, nemohol tušiť, že jedna z nich sa po takmer troch storočiach ocitne na výstave Mapy – Umelecká kartografia v strede Európy 1960 – 2011. V spoločnosti výtvarných diel, inšpirovaných obraznosťou mapy, je jeho precízna kartografická práca jedinou „ozajstnou“ mapou.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nepodceňovať omyly

A hoci si práve z tohto prostého dôvodu nevyslúžil miesto v päťdesiatčlennom zozname vystavujúcich autorov, jeho mapa Bratislavskej župy je organickou súčasťou projektu Galérie mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie. V pestrom spektre diel konceptuálneho umenia, land-artu, maľby, fotografie, inštalácie či nových médií je užitočným pripomenutím nielen východiskového, inšpiratívneho bodu ich vzniku, ale aj zdôraznením stáročia trvajúcej nezastupiteľnej funkcie kartografie.

Aj s jej omylmi, ktoré sprevádzajú každú ľudskú činnosť, a vďaka ktorým napríklad Kolumba priviedla nesprávna mapa namiesto k brehom Indie do Ameriky. „Tie pravé miesta nebývajú na mapách,“ napísal zasa oveľa neskôr a v inej súvislosti Herman Melville v románe Biela veľryba takúto magickú vetu, ktorá je však najmä jedným z mnohých dokladov o častej prítomnosti tohto fenoménu aj v literatúre.

Mapa ako metafora

Predovšetkým však vo výtvarnom umení, ktoré je s kartografiou spojené už od praveku. Bratislavský výstavný projekt sa zameral na súčasnosť, presnejšie, na posledné polstoročie. „Mapy sa stali v umení uplynulých päťdesiatich rokov dôležitým nositeľom kultúrnych významov ako médium utopických vízií, mentálnych archeológií, futurologických projektov či projekcií teritoriálnych alebo politických frustrácií,“ povedala kurátorka Daniela Čarná.

Spolu s Luciou Gregorovou zamerali svoju umeleckohistorickú sondu na krajiny Visegrádskej štvorky, samozrejme, s dominanciou tvorby slovenských výtvarníkov. Ako deklarajú v podtitule výstavy – na stred Európy.

Tento pojem v najužšom zmysle je niekedy až komicky lákavý, asi štyri desiatky miest v mnohých krajinách tvrdia, že práve tam je presný stred Európy. Ilona Németh preto zaznamenáva na svojej mape niekoľko týchto „stredov“, od Nemecka až po Ukrajinu či Bielorusko vrátane toho nášho pri Kremnici.

Geopolitický rozmer je prítomný v mnohých dielach. Jozef Jankovič navrhol v dvoch obrazoch z počiatku normalizácie presunúť Československo do oceánu a jeho pôvodné územie zaliať vodou, aby vzniklo more mieru, čo podčiarkol vpísaným „návrhom definitívneho vyriešenia európskych problémov“.

Suché moria

K téme rozdelenia Československa sa Patrik Kovačovský vracia možnosťou otvárania či zatvárania zipsu na mape bývalého spoločného štátu, kým o generáciu starší Otis Laubert sa snaží udržať Československo pohromade lepiacimi páskami. Oveľa uvoľnenejší a pre neho typický hravý tón potom cítiť z reliéfu z farebných bavlniek, ktorými prekryl pôvodnú mapu, či v Suchých moriach.

Politický akcent má aj rozsiahly cyklus Juraja Meliša Help z prvej polovice 70. rokov, kde naliehavé volanie o pomoc v sérii artefaktov rôznych výtvarných techník nechýba ani na hliníkovom glóbuse.

V početnej kolekcii Rudolfa Sikoru, ktorý sa z oduševneného kartografa vyšpecifikoval až na detailného topografa, nechýba ani Topografický bazén – spomienka na legendárny 1. otvorený ateliér v jeho bratislavskom dome. Ten sa koncom roku 1970 stal miestom generačného vystúpenia nastupujúcich umelcov, ktorí sa vzápätí na dvadsaťročie ocitli na neoficiálnej výtvarnej scéne.

Keď na mierke nezáleží

Gro výstavy, ktoré je v Mirbachovom paláci, rovnako ako aj komornejšia expozícia vo Vodných kasárňach Národnej galérie, ukazujú nekonečné možnosti vyjadrovania, ktoré ponúka metaforická podstata mapy. Otvára priestor na slobodné virtuálne prekračovanie hraníc a vznik vymyslených krajín, bájnych svetov či snívanie o vesmíre.

A tak v ďalších tematických častiach výstavy dáva Alex Mlynárčik nahliadnuť do zakladajúcej listiny imaginárneho kráľovstva Argílie, kam sa aj s priateľmi uchýlil v neprajných časoch, kým Július Koller zabezpečoval umeleckú komunikáciu medzi Zemou a vesmírom svojím fiktívnym výstavným priestorom na nedostupnej tatranskej skalnej plošine Galéria Ganku.

„Na mape vytvorenej v mierke 1:200 000 vyzerá svet šťastne, začne sa to kaziť na mape podrobnejšej,“ píše Michel Houellebecq v knihe Možnosti ostrova. Našťastie, pre diela z výstavy Mapy tento bonmot neplatí. Ich autori žiadne mierky nerešpektujú. Každý z nich, ako zdôrazňujú kurátorky, vyznačuje svojím zápisom predovšetkým vlastné súradnice.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  5. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  6. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 770
  2. Najužitočnejšia appka 17 703
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 11 915
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 677
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 627
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 387
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 4 602
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 995
  9. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 3 633
  10. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 3 132

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

Firma z Bránikovho blogu robila čistky

Sĺpček Zuzany Kepplovej

Čo by mal Šefčovič pochopiť

Veru, nie sme ako Španieli.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Ako nevidiaci zistí, že má šaty rovnakej farby

S čím všetkým sa musí nevidiaci vysporiadať.

Píše Samuel Jezný

Kňazi vraj znásilňujú deti. Môžu za to liberáli

Biskup čelí obvineniu zo zneužitia dieťaťa. Z reakcie cirkvi zastáva rozum.

Neprehliadnite tiež

Najpredávanejší album má Lipa, top pieseň Drobná. Ceny SOZA príjemne prekvapili

Po zvláštnej anomálii z minulého roku sa štatistiky zmenili.

Ocenili najlepší britský album roka. Prečo sú hudobníci nespokojní?

Vyhrali Wolf Alice, ktorí vystupovali aj u nás.