dnes možno pokojne označiť za praotca všetkých sci-fi hororov.
Záľuba ľudí v príjemných zimomriavkach je stará ako ľudstvo samo. Už príbehy, ktoré si rozprávali naši dávni prapredkovia počas dlhých zimných večerov, obsahovali množstvo hrôzostrašných prvkov. Zaoberali sa nadprirodzenými bytosťami, nevysvetliteľnými úkazmi a tragickými osudmi tých, ktorí prestúpili pravidlá.
Kedysi na sklonku osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia začala do hrôzostrašných historiek prenikať vedecká tematika. S prenikavým rozvojom fyziky, chémie, medicíny a náuky o elektrine sa do prvotného nadšenia týmito novými odbormi začala miešať aj obava z ich možného zneužitia.
Goetheho dobová balada o čarodejníkovom učňovi presne definuje podstatu tohto iracionálneho strachu: učeň odpozoroval od svojho pána, ako možno rozpútať živly, no nedokázal ich riadne ovládať, a tak z nevedomosti rozpútal všeobecnú skazu a ničenie.
Frankensteinov zrod
Podobným „čarodejníkovým učňom“ je aj doktor Frankenstein z rovnomenného filmu režiséra Jamesa Whala. Tento legendárny horor vznikol veľmi voľne na námet románu, ktorý môžeme považovať za prvý sci-fi horor v dejinách literatúry (ak obídeme oveľa starší príbeh o Golemovi, ktorý však nie je postavený na vede, ale na kabalistickej mágii).
Ak môžeme veriť legendám, desivý príbeh o príšernom homunkulovi z laboratória doktora Frankensteina údajne vznikol jednej daždivej júnovej noci roku 1816 vo vile na brehu Ženevského jazera. Prázdninovala tam vskutku vybraná spoločnosť - slávni literáti Byron a Shelley so svojimi priateľkami. Shelleyho nastávajúca Mary Woolstonecraftová raz večer udivila spoločnosť rozprávaním hrozného sna, ktorý sa jej prisnil minulej noci.
Nikto z prítomných vtedy netušil, že je svedkom vzniku jedného zo základných diel hororového kánonu. Roku 1818 totiž Mary Shelleyová (medzitým sa vydala za svojho snúbenca) uverejnila román Frankenstein alebo Moderný Prometeus.
Z literatúry do filmu
Hlavný hrdina, bádateľ menom Frankenstein v ňom stvorí živú bytosť, umelého človeka s biologickými funkciami, ale nie je schopný vziať na seba zodpovednosť za tento čin. Jeho výtvor, hoci nemá dušu, hľadá lásku, a keď ju u ľudí nenájde, ba naopak, stretáva sa s odmietaním a odporom, rozhodne sa pomstiť sa a rozsievať skazu.
Samotný Frankenstein si uvedomí, že jeho dielo sa obrátilo proti ľudstvu. Obetuje teda život, aby zničil to, čo stvoril. Na rozdiel od ďalších literárnych diel Mary Shelleyovej Frankenstein neupadol do zabudnutia. So vznikom a komerčným rozšírením kinematografu hľadali tvorcovia prvých filmov zaujímavé témy, a tak prišiel na pretras i tento román. Jeho filmovú adaptáciu pripravili v štúdiách T. A. Edisona už v roku 1910.
Dr. Frankenstein (Colin Clive) s dementným hrbatým pomocníkom
Fritzom (Dwight Frye) oživujú monštrum v legendárnom prvom filme
o Frankensteinovi (1931). Postačí im na to zopár bleskov a pozošívané
kúsky mŕtvol ožijú s nečakanou vitalitou
Karloff
Zaujímavejší projekt, ktorý dnes vnímame ako klasický, rozbehli vo filmovom štúdiu Universal. Štart nakrúcania Frankensteina oznamovali v tlači od roku 1920. Pôvodne mal hlavnú úlohu hrať Lon Chaney, potom Béla Lugosi. Frankensteinovský projekt však neprekročil štádium skúšobných snímok a maskérskych štúdií.
Až náhly finančný úspech filmu Dracula s Bélom Lugosim v hlavnej úlohe producentov zaktivizoval. Scenár dostal do rúk sľubný divadelný režisér anglického pôvodu James Whale. Výsledok jeho úsilia je epochálny. Film Frankenstein (1931) je dodnes jedným z najlepších a najpôsobivejších hororov, a to z veľkej časti i vďaka jeho hlavnému predstaviteľovi Borisovi Karloffovi.
Tento britský herec (vlastným menom William H. Pratt) pochádzal z váženej rodiny diplomatov a v čase nakrúcania mal 44 rokov. S nekonečnou trpezlivosťou si dennodenne sadal do maskérskeho kresla a podroboval sa únavným maskérskym skúškam, ktoré robil naozajstný génius v tomto odbore Jack Pierce.
Po troch týždňoch príprav a pokusov zastal Karloff pred kamerou a nikto nemohol pochybovať o úspechu jeho kreácie. Nielen maska tváre, ale i celá postava udivovala fantastickým naturalizmom.
Šesť spôsobov otvorenia lebky
„Nevychádzal som z fantázie,“ povedal neskôr Pierce. „Pred skicou projektu som sa zahĺbil do štúdia anatómie, chirurgie a kriminológie, starodávnych i súčasných po- hrebných obradov, elektrodynamiky. Dozvedel som sa, že jestvuje šesť spôsobov otvárania lebky a uvedomil som si, že doktor Frankenstein, ktorý nemal chirurgickú prax, si musel vybrať ten najjednoduchší. To znamená odrezať vršok lebky ako pokrievku na hrnci, vložiť tam mozog a opäť lebku uzavrieť. Preto je hlava monštra sploštená a na čele vidno jazvy a kovové stehy.
Dve elektródy, vyčnievajúce zo šije, slúžia na pripojenie k aparatúre: musíme si uvedomiť, že monštrum je akýsi druh elektrického zariadenia, ktoré za svoj život môže ďakovať blesku.“ Whale sa témy zmocnil po svojom a aktualizoval ju do obdobia začiatku 20. storočia. Príbeh je vcelku jednoduchý: Doktor Henry Frankenstein je posadnutý myšlienkou stvoriť umelú ľudskú bytosť z mŕtvych tiel. Materiál získava ilegálne, krádežami mŕtvol z cintorínov, ktorých sa dopúšťa so svojím hrbatým asistentom Fritzom.
Aby mohol svoje dielo zavŕšiť, potrebuje už len ľudský mozog. Vyšle Fritza na univerzitu, aby tento orgán ukradol. Fritz nedopatrením rozbije sklenú banku s mozgom, ktorý si vyhliadol Dr. Frankenstein, a tak zoberie inú. Ako sa ukáže, bol v nej mozog patologického zločinca. Dr. Frankenstein vo svojom laboratóriu vloží mozog do tela zošitého z mŕtvol a oživí ho „prírodnou energiou“ pomocou elektriny z bleskov.
Monštrum s vyskočenými platničkami
Výsledok jeho práce nie je nijaký krásavec, ale naozajstné monštrum, zlé a nebezpečné od začiatku. V tom tkvie podstatný rozdiel oproti literárnej predlohe. Kým bytosť v Shelleyovej románe je spočiatku dobrá a mierna, a len odstrkovanie a nedostatok lásky z nej urobia vraždiacu mašinu, filmové Frankensteinovo monštrum je patologickým vrahom od prvej chvíle svojej existencie. Čo dokáže tým, že v nestráženom okamihu zavraždí asistenta Fritza a utečie, aby rozsievalo skazu a smrť v celom kraji.
Miestnym orgánom sa ho aj podarí dolapiť, no oblude sa podarí uniknúť z reťazí i z cely a utiecť znova. Miestne obyvateľstvo (prísloveční „vidiečania s fakľami“, ktorí sa odvtedy tiež stali jedným z archetypov v hororových filmoch s monštrami) sa vydá za ním, dolapiť ho.
Medzi prenasledovateľmi je aj Dr. Frankenstein. Záverečné finále sa odohráva v grotesknom veternom mlyne na vŕšku. Monštrum zhodí svojho tvorcu z mlyna do hĺbky, načo dav zapáli drevenú stavbu mlyna. V jeho plameňoch zhorí aj neblahý výtvor Dr. Frankensteina. Prinajmenšom tomu mali diváci veriť do chvíle, než sa objavilo pokračovanie príbehu.
So záverečnou scénou je spojená aj zaujímavá skutočnosť. Štyridsaťštyriročný Boris Karloff v maske obludy počas nakrúcania skutočne niesol Colina Cliva, Frankensteinovho predstaviteľa, do najvyššieho poschodia veterného mlyna, pričom ho seklo v krížoch. Problémov s platničkami sa populárny herec už do smrti nezbavil.
Monštrum na návšteve u slepého pustovníka v druhom pokračovaní nazvanom
Frankensteinova nevesta (1935). Pustovník ani len netuší, koho ubytoval
vo svojej chalúpke a nezištne naučí svojho návštevníka rozprávať
Frankensteinova nevesta
Film Frankenstein zožal veľký divácky úspech, takže už v roku 1935 sa fanúšikovia dočkali filmu Frankensteinova nevesta (The Bride of Frankenstein), režírovaného opäť Jamesom Whalom. V prológu filmu rozpráva Mary Shelleyová (v podaní Elsy Lanchesterovej, ktorá zároveň hrá aj Frankensteinovu nevestu) lordovi Byronovi a svojmu snúbencovi pokračovanie príbehu nešťastného homunkula, ktorý sa zachránil po požiari mlyna.
Potom už vidíme monštrum pritisnuté k múru v pivnici zatopenej vodou, ktorá mu, ako sa dozvedáme, zachránila život. Obluda uniká do sveta a pokračuje v rozosievaní hrôzy a násilia. Paralelne s jej príbehom sa rozvíja príbeh doktora Frankensteina. Po sérii nešťastí, ktoré zavinil svojou vedeckou nenásytnosťou, sa rozhodol zanechať akékoľvek experimenty a venovať sa rodinnému životu.
Z idylky ho však vyruší doktor Praetorius, démonický vedec, ktorý sa tiež pokúša objaviť tajomstvo života. Je presvedčený, že práve tam, kde doktor Frankenstein zlyhal, on dosiahol podstatné úspechy. Ide najmä o vzhľad Frankensteinovej umelej bytosti, ktorá je z tohto hľadiska, povedzme si úprimne, nepodarok. Praetorius sa pokúša nešťastného vedátora presvedčiť, aby sa spolu pustili do novej práce a pokúsili sa vyrobiť novodobú Evu - umelú ženskú bytosť.
Z knihy Mary Shelleyovej prevzali tvorcovia filmu sekvenciu so slepým pustovníkom, ktorý sa obludy ujme, považujúc ju za nemého tuláka. Láskavý slepý pustovník je jedinou ľudskou bytosťou, ktorá sa k nešťastnému stvoreniu správa dobre. Počas pobytu v jeho chalúpke sa monštrum stáva tvorom túžiacim po láske a kráse a zároveň sa aj naučí rozprávať.
Nešťastný, čiastočne poľudštený výtvor bol v geniálnom stvárnení Borisa Karloffa strašný a zároveň dojímavý. „Reč!“ protestoval vraj proti ozvučeniu svojej postavy samotný Karloff. „To je predsa nezmysel!“ Podľa Karloffa obludnosť monštra a jeho nebezpečnosť spočívala práve v nemožnosti artikulácie. Od chvíle, ako tvor prehovoril, už ho bolo možné hrať ako každú normálnu úlohu.
Svadba nebude
Po požiari pustovníkovej chalupy sa monštrum opäť dáva na útek a v opustenej krypte sa stretáva so samotným Praetoriom. Ten si získa jeho náklonnosť tým, že mu (v skvostne čiernohumornej scéne) ponúkne pohár vína a cigaru. Monštrum sa stáva jeho spojencom, a tak Praetorius nachádza cestu, ako prinútiť doktora Frankensteina spolupracovať.
Keď Praetorius dá oblude uniesť jeho ženu, po- dujme sa doktor spolupracovať na vytvorení novej bytosti. Opäť ožijú pochmúrne múry laboratória zábleskmi výbojov a k otvoru v strope sa na kovovom lôžku-výťahu vznáša prízračná postava, obalená vrstvami gázy. Po pôsobivej oživovacej procedúre zastane pred oboma vedcami novodobá Eva.
Ani táto čudesná bytosť, obdarená perverzne morbídnym pôvabom a sexappealom hmyzej samičky (v skvelom podaní Elsy Lanchesterovej), však nie je schopná zniesť pohľad na obludného tvora, ktorému by sa mala stať povoľnou družkou. Nešťastné monštrum sa teda v zúfalstve rozhodne skoncovať so sebou a zároveň sa rozhodne zničiť i Praetoria, jeho pomocníkov a tiež svoju nevestu.
Iba doktor Frankenstein so ženou majú možnosť zachrániť sa. Obaja utekajú do bezpečia a za ich pätami sa rúca kamenná veža s laboratóriom, aby vo svojich troskách navždy pochovala výsledok neblahého a zločinného pokusu.
Frankensteinova nevesta sa do Frankensteina nezaľúbi a zo svadby nič nebude
Frankensteinov syn
Príbeh o Frankensteinovi a o jeho výtvore sa logicky zdal uzatvorený smrťou monštra a trvalo ďalšie štyri roky, kým sa réžie tretieho pokračovania ujal režisér Rowland V. Lee a nakrútil film s názvom Frankensteinov syn (The Son of Frankenstein, 1939). Mladý Barón Wolf von Frankenstein (Basil Rathbone) prichádza po dvadsiatich piatich rokoch strávených v Amerike do rodinného zámku so ženou a synom a podľahne, samozrejme, vedeckej náruživosti zdedenej po otcovi.
Ukáže sa, že monštrum nezahynulo vo finále predošlého filmu, ale leží v kóme pod ochranou miestneho pastiera Ygora (ktorého si zahral Béla Lugosi) a čaká iba na oživenie. Laboratórium vo veži s prístrojmi zapadanými prachom a pavučinami poslúži aj do tretice. Znovu oživené monštrum sa však vymkne kontrole a vraždí.
Režisér filmu nepridal nič nové, skôr ne- smierne obratne a štýlovo zostavil známe prvky príšernej rozprávkovej mozaiky. Novým prvkom (ktorý sa potom stal obľúbeným v rámci hororového žánru - pozrite filmy Vtáci, Halloween, Votrelci či Terminátor 2 a podobne) je použitie motívu ohrozeného dieťaťa, spoľahlivého umocňovača napätia a hrôzy.
V tomto prípade ide o Wolfovho syna, malého Petera. V jeho izbietke je totiž umiestnený tajný východ z podzemného labyrintu, používaný obludou pri jej hrozivých pochôdzkach, takže je len otázka času, kedy sa zlovestný homunkulus a dieťa stretnú zoči-voči. Načas sa malý Peter von Frankenstein dokonca ocitne v moci monštra, ktoré vlastne plní úlohu akéhosi príšerného golema - pod rúškom noci vychádza a likviduje nepriateľov svojho pána, pomstychtivého Ygora.
Všetko však dobre dopadne. Wolf von Frankenstein sa rozhodne postaviť výtvoru svojho otca zoči-voči a morálne zvíťazí - zachráni chlapca. Príšerný umelý zombie s krvou nevinných obetí na svojich zjazvených rukách spácha samovraždu skokom do rozžeraveného sírneho jazera, keď sa bol predtým polepšil a účinne oľutoval svoje čierne skutky.
Menej by bolo naozaj viac
Keby ostal frankensteinovský seriál trilógiou, uzavretou filmom Frankensteinov syn, bola by to skvelá a vyrovnaná kolekcia. Štúdio Universal však v téme neustále videlo nevyužitý zdroj peňazí, a tak v roku 1942 režisér Erle C. Kenton nakrútil štvrtý film Frankensteinov duch (The Ghost of Frankenstein), ktorým sa celá séria presunula z „áčkovej“ kategórie do „béčkovej“. Lenže to je už trocha iný príbeh a o ďalších filmových osudoch doktora Frankensteina a jeho monštra si môžete prečítať v ďalšom čísle TV OKA.
Autor: Peter Pišťanek
