Čo je dobrý festival

Priehrada, decibely, alkohol. Regionálnej tancovačke stačí málo a niekoľko tuctových kapiel, no niečo iné je kvalitný hudobný open-air festival. Presvedčili sme sa o tom v teréne.

Barcelonská Primavera nie je omnoho väčší festival ako naša Pohoda. Program má lepší, no trochu mu chýbajú sprievodné akcie

Z webu prišla prekvapivá správa. Trenčianskemu festivalu Pohoda server Virtualfestivals udelil deväť hviezdičiek z desiatich, čím ho zaradil k európskej festivalovej špičke. Lenže, čo presne znamená kvalitný festival? Navštívili sme tri letné akcie, ktoré nespája nič, azda iba špecifická atmosféra. A ako sme zistili, dobrý hudobný festival nemusí byť mamutí ani zahraničný. Stačí malý lokálny.

Primavera Sound

Kde dnes znie najlepšia hudba? Zabudnite na anglický Glastonbury aj na dánsky Roskilde. Zasvätenci niekoľko rokov vedia, že majákom v súčasnej hudbe býva začiatkom leta Španielsko. Už na konci mája sa v Barcelone pri mori rozloží jeden z najlepších festivalov Európy Primavera Sound. More cítiť vo vzduchu aj v sobotu po polnoci.

Asi štyridsaťtisícový dav sa prelieva areálom Parc del Forum medzi piatimi obrovskými a mnohými menšími pódiami. Na jednom z nich práve vrcholí hlukový tranz. Hrajú newyorskí Swans. Ich líder Michael Gira si azda pamätá utajený koncert v Československu v osemdesiatych rokoch. Teraz je rok 2011, Swans stále hrajú a nie hocijako. Toto je festivalový vrchol.

„Pesničku venujeme španielskej revolúcii!“ zakričí guru americkej alternatívy Gira a prítomným je jasné, že tým nemyslí dávne udalosti z občianskej vojny. Len včera v Barcelone rozohnala polícia demonštrujúcu mládež a neďaleko na Plaça de Catalunya tiekla krv. Dnes sa hrá finále Ligy majstrov a futbalová Barcelona súperí o titul. Tu však davom nehýbe politika a dokonca ani futbal. Ľudí vtiahla hudba.

Suicide

Asi nikde inde nenájdete podobne rozhľadené a pritom uvoľnené publikum. V areáli v stánkoch nekúpite gýčové suveníry, ale iba platne a tričká kultových kapiel. Inde je základom festivalovej stravy cigánska pečienka, tu sú v ponuke bagety s tajomnými prísadami à la kapely z programu – dáte si Animal Collective alebo skúsite príchuť Mogwai?

V dave počuť španielčinu a katalánčinu, ale možno v rovnakej miere angličtinu. Je viacero dôvodov, prečo je taký lákavý festival, ktorého vstupenky sa teraz vyšplhali na 180 eur. Každoročne nabitý program spája súčasné s minulým. Nikdy nie je iba prehliadkou hviezd, čo mali náhodou voľný diár. Zároveň kapely hrajú lepšie ako kdekoľvek inde. Prestíž dvíha latku, hudobníci to dobre vedia a na pódiu zo seba musia žmýkať maximum.

Je pritom sympatické, že sú si v tomto rovné tak nové objavy, ako aj staré legendy. Výchovný zámer akcie Primavera znamená napríklad aj množstvo koncertov v štýle „X performing Y“. Inými slovami, skupina X kompletne predvedie nejaký svoj starý, legendárny, prelomový album. To, čo možno vyzerá ako zahľadenosť do minulosti, v skutočnosti nie je neplodné staromilstvo, naopak. Mladé publikum tak má šancu naživo počuť hudbu z čias, keď väčšinou ešte ani nebolo na svete.

Neváhal som ani chvíľu, keď som sa dozvedel, že elektropunkové duo Suicide predvedie svoj debutový album z roku 1977. Teraz stojím pod pódiom a ľutujem, že som sa nerozhodol inak. Pretlačiť sa davom preč dá námahu, zotrvať tiež. Zvuk otriasa vnútornosťami, monotónny rytmus ubíja do zeme. Keď sa ohlušený vymotám z dosahu, pomaly mi dochádza, že zvukár za nič nemôže. Kapela, čo mala vždy v náplni jediné – otriasť publikom – nemôže znieť inak.

obr_4.jpg

Primavera Sound, americká kapela The Flaming Lips
búra hranice medzi pódiom a publikom

Záchody

Kto zastáva názor, že úroveň akcie najlepšie odráža čistota záchodov, musí barcelonskú Primaveru vychváliť. Každý deň nadránom mieri publikum do mesta, kde je ubytované, a areál sa vyprázdni. S davom, ktorý prespáva, stravuje sa a vylučuje na inom mieste, odpadajú typicky strašidelné príznaky festivalu pod holým nebom: zablatené stanové mestečko, tlačenica na sprchy a nepoužiteľné záchody, kam sa brodíte morom plastových pohárov.

Hoci program odsýpa presne, akoby ani Španieli nedali svetu výraz maňana, nie všetko je dokonalé. Nápoje a jedlo nekúpite za peniaze, ale iba na špeciálnu kartu, ktorú si vopred objednáte cez internet, potvrdíte SMS kódom a potom si nabijete kredit. Potom však zistíte, že hypermoderné terminály na platenie v areáli festivalu pre chybu softvéru do jedného nefungujú a máte veľký problém, najmä ak vám pri vchode zakážu priniesť si akékoľvek nápoje vrátane vody.

Posledný deň, päť hodín ráno. Kdekoľvek inde by Američania Battles hrali v inom čase a na inom pódiu, tu však roztancovali obrovský dav, ktorému ani nenapadne vybrať sa na prvé ranné metro. Odchádzam, ale to nič. O mesiac štartuje Pohoda. Battles aj kapely Pulp, Public Image Ltd či Islet budú aj tam.

Pohoda

Už je takmer zvykom, že každý ročník najväčšieho slovenského festivalu preskakuje vlastné latky. Znovu to bol najsilnejší rok, najlepší program, opäť kvalitnejšie služby a ponuka atrakcií. Tri dni na trenčianskom letisku sa mohol zabávať aj ten, komu inak hudba nič nevraví. Tento rok však Pohodu nechválili iba novinári a publikum. „Pohoda je najlepší festival, na akom sme hrali,“ dal sa počuť Geoff Barrow z britských Portishead a keďže sa vyjadril cez sociálnu sieť Twitter, zrejme to nebol iba rutinný kompliment povinne zdvorilej hviezdy, ktorá „podenkuje Slovinsku“ a odletí k susedom, potešiť iné, tiež najlepšie publikum na svete. Skôr to bude dôkaz, že meno Pohody rastie.

obr_2.jpg

Na Pohode tento rok vládla horúčava a zaznamenali vyše stovky úpalov

Teplé sprchy

Ešte nikdy Pohoda nepritiahla toľko divákov už v zahrievací štvrtok. Koncert Mobyho napokon mnohých sklamal, no málokto oľutoval. My prichádzame v piatok podvečer a bežíme pod striešku pri vstupe s turniketmi. Prší. Šťastie, že búrka chytila letisko okrajom a ďalšie dni nehrozí dážď, ale opak – horúčava nad tridsiatkou. Hlavné pódium otvárajú rockeri dEUS. Zrejme jedinej slávnej belgickej kapele pripadla nevďačná úloha. Inde by boli headlinerom, tu je na lepší termín príliš nabitý program.

„Poďme, hrajme, teraz!“ hecuje spevák a gitarista Tom Barman a diváci nevedia, či sledovať pódium, alebo oblohu. Nad letiskom totiž visí dúha. Obmedzená kapacita tridsaťtisíc návštevníkov vyhnala ceny lístkov na internete aj nad sto eur, no ak ste obišli špekulantov, pred začiatkom ste ich mali aj za polovicu. Takže kto chcel, napokon sa na Pohodu dostal.

„Čistá, priateľská a lacná. Pohoda je západoeurópsky festival za východoeurópske ceny,“ chválil server Virtualfestivals.com a v areáli ste opäť mohli cítiť, akoby Michal Kaščák a jeho tím skĺbili remeslo promotéra a hoteliera. Niektoré internetové reakcie však dosvedčujú, že publikum si na pohodlie zvyká a zabúda ho doceniť. Teplé sprchy, zdarma pitná voda, splachovacie záchody – na to sa v okolí nechytajú ani akcie, čo sa na Pohodu roky pokúšajú dotiahnuť.

Strava

Horúce a euforicky rozospaté ráno v stanovom mestečku je každý rok rovnaké. „Hovnóóó,“ kričí rozjarený recesista a čaká, že ostatní sa pridajú. Ešte k nemu nedorazilo, že tento stanový folklór už pár rokov nie je taký zábavný, ako býval. V gastrozóne mi na obed v stánku navážia za sedem eur mäso s prílohou, ktoré v bežnom ázijskom bistre stojí sotva polovicu.

Ak má Pohoda rezervy, budú v stravovaní. Zvláštny zážitok bolo vyšplhať sa na posledné sedadlá v aréne Slovenská sporiteľňa (s úctou k sponzorom, určite sú viac sexi názvy pre hudobné pódium) a pozorovať letisko z nadhľadu. Nešťastie z roku 2009 pripomínali len pamätné vlajky na mieste zrútenej arény. Inak sa okolo vlnila pohoda.

Festivalový národ si užíval diskusie, tanec, divadlo, literárne čítačky, ale aj trampolíny, balóny a iné atrakcie. Pohoda nemá všetko, čo iné festivaly, napríklad Primavera, no platí to aj opačne. Kde inde môžete popri hudbe zájsť na masáž, na lekciu angličtiny, nakupovať ovocie, hrať na trávniku na klavíri, namaľovať obraz, obzerať si sochy alebo poplávať v krytom bazéne(!)?

Známe klišé, že Pohoda nestojí na headlineroch, môže konkrétne znamenať, že sa v sobotu v noci cestou na favorita Portishead nedáte zlákať inam a vôbec neľutujete. Nech hodí kameňom, kto predtým počúval málo známu trojicu Three Trapped Tigers – v Trenčíne noise-rockoví Briti zahrali s energiou, ktorá im nahnala možno stovky nových fanúšikov. Nedeľa ráno, cesta domov. Ťažko veriť, ale vo vlaku v chodbičke pri záchodoch narátam osemnásť ľudí s batohmi. Pohoda sa skončila, to však neprekáža. O týždeň štartuje festival Vrbovské vetry.

obr_3.jpg

Pohoda 2011 a anglická speváčka M.I.A. Svojím uvoľneným
správaním vydesila ochrankárov, pretože na pódium zavolala
fotografov a v dave si podávala ruku s divákmi

Vrbovské vetry

Kým Pohoda je masovým sviatkom, Vrbovské vetry vyzerajú ako malá rodinná slávnosť. Jediné pódium a asi tisícka ľudí v areáli futbalového štadióna – piaty ročník festivalu vo Vrbovom pri Piešťanoch sa nelíši od minulých. Ťažko povedať, koľko hviezdičiek by Vetrom pridelili zahraničné servery, ak by akcie tohto typu hodnotili. Nezávislý pozorovateľ vidí čudesné kapely mimo bežných žánrov, bizarné kostýmy a ešte bizarnejšie rituály. Zasvätený poslucháč tunajších kapiel Karpatské chrbáty či Vrbovskí víťazi je však oboznámený s tým, že súťaž v skoku na hojdacích koňoch a pódiová šou je recesia.

Stred vesmíru vo Vrbovom

Na pódiu dvojica v zdobených montérkach predvádza alternatívne hudobné nástroje. Bicie sú z plastových vedier, saxofón z odpadu za jeden a pol eura. Pódiovú premiéru má odnož kapely Vrbovskí víťazi, špeciálny projekt s názvom: Záhradné domčeky. „My takto žijeme, že sa stále bavíme,“ vravel nám šéf Vrbovských vetrov Braňo Jobus, tento stopercentne autentický zjav.

Neprehliadnuteľný štyridsiatnik, hudobník a spevák s vizážou šialenca, spisovateľ, lokálpatriot a ľudový rozprávač, ktorého nevolajú inak ako Braňuško, dokázal čosi geniálne. V globalizovanom svete, kde trendy diktuje veľkomesto, spolu s bratom Andrejom a partiou vrbovských recesistov objavili čaro lokálneho. A život v malom mestečku premenili na cnosť.

V Multiorganizácii Kriak dlhodobo rozvíjajú bohatú a uletenú mytológiu. Základom je zistenie, že práve tu, vo Vrbovom, leží stred sveta a vesmíru. No ešte zaujímavejšie je, koľko fanúšikov z celého Slovenska dokázali touto zábavou nakaziť. Vrbovské vetry však nie sú len prehliadkou recesie, hrajú tu spriatelené kapely spojené s domácou alternatívou osemdesiatych rokov (Bez ladu a skladu, Karpatské chrbáty, Laura a její tygři, Slobodná Európa, Slniečko) aj hudobníci, ktorí sa ňou inšpirovali neskôr (Chiki-Liki Tu-a alebo Hudba z Marsu).

„Snažíme sa, aby bola kultúra vo Vrbovom trochu pestrejšia,“ vysvetľuje Braňo Jobus, ktorý tu krstí knihu rozprávok Muflón Anciáš a jeho spanilá jazda. „Zoberte si, že tu nie je ani kino. A kultúra nie sú len šenky, futbal, jarmoky a dychovka.“

obr_5.jpg

Vrbovské vetry Braňa Jobusa a kamarátov je omnoho menší
festival ako Pohoda aj Primavera, stojí však za to. Na snímke
jediná záchodová dychovka na svete

Tu sa v dave nestratíte

Po vlaňajšom ročníku, ktorý sa pre počasie skončil predčasne, majú Vrbovské vetry šťastie. Slnko pripeká, no napriek tomu sa areálom potulujú ľudia v montérkach. Móda kapely Vrbovskí víťazi a jej priemyselný folklór majú čoraz viac priaznivcov a čoraz populárnejšie je ich recesistické heslo, ktoré hlása, že bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná.

Festivalov je veľa, ale Vrbovské vetry sú jediné. Radosť užívať si akciu, kde sa s kamarátmi nestratíte v dave a neriešite dilemy, na ktoré pódium ísť. Nezáleží, či je koncert výborný (Chiki-Liki Tu-a a bosnianski Dubioza Kolektiv), priemerný (punkrocková Slobodná Európa), či hudobné nástroje z inštalatérskych rúr hrajú, alebo miestami nefungujú (Vrbovskí víťazi).

„Vyvalím sa len tak v trenkách, na bársjakej blízkej lúke / V jennej ruke cigaretla, pivo v druhej ruke,“ spievajú poslední po druhej v noci piešťanskí folkeri Slniečko. To už je jasné, že malý a lokálny festival nemusí byť ako bezduchá regionálna diskotéka s piatimi rovnakými kapelami, ktoré cez rok beztak hučia z rádia. Opúšťame Vrbovské vetry, nič to. Veď už o týždeň štartuje Žákovic Open a v auguste piešťanský festival Grape.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  6. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 677
  2. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 8 593
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 075
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 615
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 005
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 681
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 318
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 031
  9. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 1 954
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 627

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Najskôr rozdal cukríky, potom nariadil zabíjanie. Balkánskeho mäsiara odsúdili

Niektorí Mladiča považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

ARCHÍVNY ROZHOVOR

Nedžad Avdič: Chlapec, ktorý prežil vlastnú smrť v Srebrenici

Rozhovor s mužom, ktorý vraždenie v Srebrenici prežil.

KOMENTÁRE

Bezdôsledkový Smer nám zahral komédiu

Smer je len napodobenina s niekoľkými vonkajšími znakmi politickej strany.

KOŠICE KORZÁR

Bratov Paškovcov odsúdili za bitku v centre Košíc

Dvaja dostali podmienku, jeden peňažný trest.

Neprehliadnite tiež

Nič úprimné nevie povedať, aj tak je Taylor Swift najpredávanejšou speváčkou

Spieva o mužoch, na ktorých chce zabudnúť. Výsledkom je ukričaný album.

ROZHOVOR

Jeremy Renner pre SME: Ako Johnny Depp neskončím, víno za 5000 mi musíte kúpiť vy

Americký herec prišiel na rozhovor, aj keď mal obe ruky zlomené.

RECENZIA

Tomáš Maštalír sa zmenil na netvora, Zuzana Fialová hrá najlepšie samu seba

SND si vzalo ťažkú úlohu: na scénu prinieslo drsný príbeh Richarda III.

Českú fotografiu roka vyhral Slovák. Ukázal sfanatizovaný dav

Martin Bandžák vyhral Czech Press Photo už aj v minulosti. Pozrite si ostatných víťazov.

Na twitteri napísali, že zomrel Milan Kundera. Urobil by chybu, keby to dementoval

Český spisovateľ patrí medzi ľahké terče, ale iným sa stalo aj horšie.