„Mali sme revolúciu, ale ešte nemáme život, aký by sme chceli mať. Nie sme mŕtvi ani živí,“ rozmýšľal básnik Jozef Urban niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov, a keď sa pýtali - Kedy budeme živí? - neváhal a pre novinárov mal pohotovú odpoveď: „Keď si uvedomíme niekoľko základných vecí a prestaneme na seba štekať.“
Nemal ani tridsaťpäť, keď v roku 1999 tragicky zahynul a slovenská poézia aj hudobné textárstvo prišli o jeden z najvýraznejších mladých talentov. O desať rokov neskôr začal vznikať jeho filmový portrét a dva roky po dokončení je Malý zúrivý Robinson konečne v kine.
Bohém za oknom kaviarne
Podstatnejšie ako časový sklz je však niečo iné. Režisérka Tina Diosi (Neverné hry) sa dokázala vyhnúť televíznej rutine a namiesto obvyklého pomníku prišla s lepším riešením. Toto nie je publicistika v štýle hovoriacich hláv, ale nápaditý polohraný dokument pre kiná. Neškrobený, hravý, civilný.
Traja priatelia sadajú do auta a na plátne štartuje vyše hodinová bohémska road movie. Na ceste skladá hneď niekoľko obrazov Jozefa Urbana - básnika a textára. Je tu predčasne dospelý talent, ktorý debutoval krátko po dvadsiatke, košický rodák a bratislavský bohém, čo pre seba neskoro objavil Slovensko za oknom kaviarne, textár, čo dal nášmu popu hĺbku, ale nikdy neriešil tantiémy a nerozlišoval, či píše pre amatérov, alebo pre známe kapely. To najcennejšie však odhalilo súkromie. Silná je scéna, v ktorej sám Urban, manžel a otec, priznával, že na konvenčný rodinný život asi vnútorne nebude stavaný a jeho blízki to s ním musia mať ťažké.
Žiaden úctivý odstup
Formálne to nie je až taký originál, podobne inscenované filmové spomienky tu už boli. Tentoraz však pomohlo, že režisérka Urbana osobne poznala a nepozerá naňho z úctivého odstupu. Keď uprostred cesty dochádza benzín a posádka odskočí močiť do kukuríc, je to presne scéna, ktorej by sa potešil sám básnik, ktorý sa zvykol smiať, že sa stal v tridsiatke maturitnou otázkou. A naopak, z iných záberov zamrazí.
„Netreba príliš vyskakovať a potom si človek nakloní aj náhodu,“ počujeme z archívnej nahrávky muža, ktorý mal smrteľnú autonehodu, keď nemal ani tridsaťpäť rokov. „Mňa napríklad desí to, že tu spolu telefonujeme, ale ja o desať minút sadnem do auta, na najbližšom rohu sa vybúram...“
K zaujímavým portrétom Ela Havettu, Deža Ursinyho či Ilju Zeljenku pribudol Malý zúrivý Robinson. Ďalší vydarený dokument, ktorý spláca dlh, ale nielen to.
