Najprv nás uvítal do krutého sveta a teraz sa snaží o nápravu zavádzajúcej informácie. Snaží sa o ňu už viac ako pätnásť rokov, prakticky od tej prvej, smutnej správy o svete na jeho debute.
Je to ten typ pesničkára, ktorý aj po štyridsiatke nemá problém priznať si, že vlastne občas stále nevie, načo tu je. Našťastie, čakať zo založenými rukami na „poznanie“ sa mu tiež nechce. A vlastne, on nie je žiaden „typ“. Ben Harper je muzikant, ktorý si pred rokmi s Blind Boys of Alabama vyspieval Grammy za najlepší gospelový album a za skladbu 11th Commandment si jednu vzal aj sám pre seba. So svojou prvou kapelou Innocent Criminals nahral niekoľko albumov plných jemných balád, ale aj starosvetských nálad, ťahavého bluesu, soulu, folku, džezu, amerického country aj popových melódií.
To je už minulosť, na trhu je jeho novinka Give Till it 's gone. A hoci je na obálke iba Harperovo meno, na nahrávanie si pozval aj svoju druhú kapelu Relentless7. K dvom skladbám prišiel spoza bicích „poradiť“, ako sa robí rock'n'roll aj ex–beatlesák Ringo Starr. Možno mohol zostať na celom albume. Takto jeho jemne psychedelická energia občas klesá a občas stúpa.
A možno je to len tým, že Give Till it's gone je predsa len iný ako tie predošlé. Harper si ostrihal vlasy aj staromódne bokombrady, španielku vymenil za elektrickú gitaru a v niektorých skladbách odložil aj svoj povestný falzet, pritvrdil, ale napriek tomu neskĺza do jednotvárnosti. Je dobré, že ďalej pokúša hudbu a(j) to, načo tu vlastne je.
