Festival Viva Musica! nepatrí medzi všedné. Na otvorených pódiách uprostred mesta hralo už niekoľko hudobných legiend. V piatok k nim pribudne Dhafer Youssef.
O hudbe rozpráva ako o jedle – nezáleží na tom, z akej je krajiny, ale to, či vám chutí. Skladateľ a spevák Dhafer Youssef je z Tuniska. Svoju hudbu však za tuniskú nepovažuje: „Moja hudba – to sú moje zážitky a skúsenosti. Vôbec neznie ako z krajiny, v ktorej mám korene. Oveľa viac sú v nej počuť všetky miesta, na ktorých som bol, alebo ktorých hudbu som počul. Mieša sa v nej India, Brazília, klasika a aj zvuky Afriky,“ hovorí.
Zajtra večer vystúpi na bratislavskom Hlavnom námestí v rámci festivalu Viva Musica!
Samouk, čo počúval džez
Dhafer vyrastal na džeze, hoci ako hovorí, hudba sa v islamizovanej spoločnosti stala skôr nepriateľom ako priateľom. A predtým, než by ste si ho nebodaj zmýlili s inými hudobníkmi z Afriky, poukazuje na zásadný rozdiel medzi hudbou svojej krajiny a ostatnými časťami kontinentu. „V iných afrických štátoch, tam je hudba všade. Je v chôdzi ľudí aj v tom, ako sa rozprávajú, vychádza z vecí aj z dejov. Nejde o doslovné robenie hudby, o hranie, ale o celkom špecifický typ zvuku,“ vysvetľuje.
Pridáva aj jednoduchý príklad. „Keď Afričania tancujú, tancujú tak, že Zem sa roztápa. Samozrejme, nie každý Afričan je dobrý tanečník, tak ako nie každý čierny Američan je basketbalový hráč.“
Džez ho z Tuniska pritiahol do Viedne, kde sa zoznámil aj s Ivanou Pristašovou, ktorá s ním neskôr hrávala na koncertoch prakticky po celom svete. Vďaka nej vznikol nápad pozvať Youssefa na festival, ktorý nepatrí medzi všedné.
Z 8. do 21. storočia
Na otvorenom pódiu námestia bude znieť nový projekt Abu Nawas Divine Shadows, v ktorom ho sprevádza sláčikový orchester. Ide o rapsódiu jedného z najväčších arabských básnikov, o ktorej Youssef hovorí, že je zároveň aj jeho rapsódiou, hoci vznikla v ôsmom storočí.
V rozhovore pre SME sľúbil aj staršie skladby s kvartetom. On hrá na špeciálnej lutne. Už v detstve si jednu vyrobil sám, túto má od irackého výrobcu žijúceho v Belgicku. Jej zvuk opisuje s ohromnou pokorou v hlase a označuje ho za veľmi osobný, až intímny. „Každé ráno, keď vstanem, hrám na lutnu. Je to čosi podobné, ako keď sa zobudíte a musíte si dať kávu,“ vraví.
Tuniský muzikant patrí v súčasnosti medzi najoriginálnejších hudobníkov. Ale on o sebe hovorí, že nie je veľmi rýchly ani dobrý v samotnom komponovaní skladieb.
„Posledné roky som robil najmä s kvartetom, no nie som typ, čo dokáže skladať a aranžovať hudbu pre väčšie telesá. Keďže som hudbu ako takú nikdy neštudoval, vždy potrebujem niekoho, kto mi pomôže. Mám to šťastie, že robím s ľuďmi, ktorí akceptujú tento spôsob práce. Poviem im, čo presne chcem vyjadriť, a oni mi vedia pomôcť dať všetky predstavy a nápady do reálnej podoby,“ opisuje.
Musí chodiť a spoznávať
Za sebou má už aj spolupráce so špičkou džezovej scény Škandinávie. „Áno, môže sa zdať trochu zvláštne, že práve ja hrám so severanmi, ale ako často hovorím, nie je to o národnosti. Skôr o akejsi duši hudby, ktorú máme s ostatnými muzikantmi spoločnú, “ hovorí a potom sa rozhovorí o tom, ako dostal možnosť počas niekoľkých mesiacov vyberať interpretov v známom viedenskom klube Porgy & Bess. V jeho výbere bola aj Iva Bittová a Youssef na to obdobie spomína ako na jeden z najväčších zážitkov. Zdá sa, že hudba v ňom napĺňa aj pre niektorých iba tušené možnosti sveta.
Návšteva Bratislavy bude pre Dhafera Youssefa slovenskou premiérou. Nevedno, aké dojmy si odnesie z piatkového večera pod holým nebom. Isté však je, že pôjde ďalej – hľadať nové krajiny, ľudí a ich zvuky. „Keby som sa zastavil, myslím, že by som zomrel,“ hovorí trochu vážne ku koncu rozhovoru. Zmeškať jeho koncert, by bola naozaj škoda. Rovnako by bola škoda zmeškať aj dnešné vystúpenie Dana Bártu & Epoque Quartet či sobotňajšie Operné gala, kde sa predstaví ruský barytonista Dmitri Hvorostovsky.
