Téma židovstva je často prítomná v ocenených dielach najvýznamnejšej britskej literárnej ceny.
Hoci našej čitateľskej verejnosti sú z trinástky nominantov na tohtoročnú Man Bookerovu cenu vďaka prekladom najznámejší Julian Barnes (Keď ma ešte nepoznala, Žádný důvod k obavám, Pohlédnout do slunce, Jak to vlastně bylo), Sebastian Barry (Utajené svedectvo) alebo A. D. Miller (Snežienky), v československých súvislostiach rezonuje aj ďalšie meno – Alison Picková.
Inšpirácia starými rodičmi
Päťčlenná porota najprestížnejšieho ocenenia pre spisovateľov z Britského spoločenstva národov, udeľovaného od roku 1968, si všimla jej román Far to Go. Kanadská autorka v ňom líči osudy židovskej rodiny Bauerovcov v Československu v rokoch 1938 a 1939 a ich márnu snahu opustiť krajinu pred nacistami. Nešťastným manželom sa však podarí zachrániť aspoň šesťročného syna Josefa, keď ho umiestnili do jedného z vlakov Nicholasa Wintona, ktorý ho odviezol do bezpečia.
Picková, ktorá o príprave svojho románu hovorila pred tromi rokmi na prezentácii kanadskej literatúry v Brne, sa pri písaní inšpirovala príbehom svojich starých rodičov. Tí medzi dvoma vojnami žili v Prahe, no na rozdiel od románových hrdinov im sa podarilo pred Hitlerom utiecť do Kanady.
Tridsaťšesťročná autorka, ktorá pri tvorbe románu konvertovala na judaizmus, začínala svoju kariéru ako veľmi úspešná a oceňovaná poetka. Rovnako sa jej darí aj v próze – jej románový debut The Sweet Edge sa v rebríčku denníka Globe and Mail umiestnil v stovke najlepších kníh roku 2005.
Vila Tugendhat aj Lustig
Téma židovstva nie je v nomináciách Man Bookerovej ceny ničím výnimočným, predvlani tam figuroval román Simona Mawera o židovsko-kresťanskom manželstve v prvej Československej republike, inšpirovaný príbehom svetoznámej vily Tugendhat v Brne.
Vlani sa dokonca stal laureátom ceny humoristický román Howarda Jacobsona The Finkler Question o priateľstve, strate a láske, ktorý sa podľa poroty zaoberá tým, čo to znamená byť dnes v Británii Židom. Samotný víťazný autor povedal, že prenáša „židovské myslenie do anglického románu“.
V súvislosti so židovskou problematikou a Československom v Man Bookerovej cene, hoci tentoraz v jej medzinárodnej obdobe (udeľovanej každé dva roky po anglicky píšucim autorom, resp. dielam, bežne dostupným v angličtine), nemožno nespomenúť Arnošta Lustiga. Autor, ktorého celoživotnou témou bol holokaust, patril pred dvoma rokmi k jej vážnym adeptom. Posledný deň pred vyhlásením výsledkov bol na druhom mieste v rebríčku renomovaných britských stávkových kancelárií.
Tie dnes považujú za najväčšieho favorita „domácej“ Man Bookerovej ceny Alana Hollinghursta (The Stranger’s Child), ktorý už toto ocenenie získal v roku 2004 za knihu The Line of Beauty. Víťaz, ktorý získa 50-tisíc libier (zhruba 57-tisíc eur), bude známy 18. októbra.
