Je nepochopiteľné, ako sa kniha Zahořklá megera mohla stať bestsellerom.
Ak máte milujúceho manžela, zdravé dieťa a ako-tak uspokojivý kariérny postup, netreba si zúfať. Ešte vždy sa dá nájsť veľa dôvodov, prečo byť frustrovaná a prečo svojou frustráciou otráviť ostatných. O to sa snaží švédska spisovateľka Maria Svelandová v knihe Zahořklá megera (vydalo Jota, 2011)
Tridsiatnička Sara sa v záchvate sebaľútosti a sklamania zo svojho doterajšieho života a vzťahov rozhodne rebelovať proti manželovi aj proti manželskej inštitúcii ako takej. Mužovi necháva na starosť ich maličkého syna a vyráža na... Tenerife.
Už výber destinácie, ako aj štvorhviezdičkového hotela by mali byť varovaním. Je all-inclusive dovolenka na Kanárskych ostrovoch ozaj spôsob, ako demonštrovať svoju žalostnú rodinnú situáciu? So sebou si berie Strach z lietania Ericy Jongovej. Varovanie číslo dva: osoba, ktorá považuje za feministickú knihu kníh práve šovinisticky ladené rozprávanie o peripetiách otravnej Isadory, zrejme nebude každého krvná skupina.
Toto je feministka?
Práve táto americká autorka je pre Svelandovú modlou, neustále ju cituje. To, že sa Jongová považuje za feministku, je skôr smutné - tú z nej totiž nespraví fakt, že jej dieťa vychovávala opatrovateľka, kým ona sa venovala kariére a drogovým excesom, a ani to, že sa otvorene priznáva k face-liftingu a hlása akúsi pokrútenú slobodu pre ženy.
To, že je Svelandová presvedčená, že Jongovej kniha je o sexe, je pomýlené - len časté používanie slova „fuck” ešte neurobilo zo žiadneho románu erotické veľdielo. Jongová ovláda aspoň štylistiku a umenie satiry. Svelandovej Sara neustále plače a to, že je zatrpknutá, jej každý uverí, čitateľky sa jej však empaticky rozplakať nepodarí.
Polemiky hodnotnejšie ako samotná kniha
Pre mnohých bude zrejme nepochopiteľné, ako sa Zahořklá megera mohla stať bestsellerom – aj renomované švédske denníky vychválili autorkin „prirodzený štýl“ a knihu vyhlásili za jedinečnú. Často však boli polemiky o knihe obsažnejšie a hodnotnejšie ako samotná kniha.
Pre iných to veľká hádanka nebude. Niekedy je celkom príjemné prečítať si o tom, akí sú chlapi netolerantní a nechápaví, aké sú ženy od detstva utláčané, vychovávané k tomu, aby sa stali submisívnymi manželkami a obetavými matkami a aké to my ženy 21. storočia máme na tomto svete ťažké.
Novinárka Sara zrejme nie je natoľko fiktívna, ako sa autorka tvári. Svelandová je tiež novinárka a Zahořklá megera sa číta tak trochu ako chaoticky usporiadaný časopis s jediným redaktorom: tu jedna kritika nukleárnej rodiny, tam zasa úvaha o násilí páchanom na ženách na Západe, nejaké štatistiky a na to nenadväzujúci štylisticky nevyvážený niekoľkostranový sloh o ranom detstve.
Zahořklú megeru možno s čistým svedomím odporúčať len z dvoch dôvodov. Prvým je veľmi dobrý preklad do češtiny a druhým je kváziterapeutický ventil pre vlastnú bezradnosť.
Autor: Zuzana Demjánová
