O hladký priebeh jeho vystúpení sa mladší Richard spolu so starším bratom Robom starajú už od roku 1996. "Otec by musel platiť cudzím ľuďom, a takto má pri sebe nás", hovorí Kazík junior, ktorý robí otcovi šoféra a zároveň sa stará o distribúciu hudobných nosičov. Starší Robo sa vyzná v technike, a tak sa na neho otec spolieha ako na zvukára. Spokojnosť je, zdá na obidvoch stranách. "Občas zavíta ponorková choroba, ale naozaj len zriedka. Všetko medzi nami funguje a hlavne sme dobrí kamaráti," pochvaľuje si šéfa Richard.
Robo Kazík má program na leto nabitý do poslednej minúty. Koncerty a vstúpenia má naplánované až do septembra, takže Kazíkovci si tento rok voľných chvíľ veľmi neužijú, nevyšiel im čas ani na dovolenku. Richardovi, ktorý tvrdí, že nerozoznávajú víkendy od bežného pracovného týždňa, to však nie je veľmi ľúto. "Kým je práca a ide dobre, treba ju robiť. Kým sa iní zabávajú, my pracujeme," hovorí.
Na otázku TASR, či sa nechystá prebrať po otcovi spevácke žezlo a neplánuje kariéru v hudobnom priemysle, Richard odpovedal: "K hudbe nemám ďaleko. Päť rokov som chodil na klavír a dva roky na bicie, mám dobrý sluch, ale ešte neviem ako je to s mojím hlasom. Možno v budúcnosti," zauvažoval.
*ako som
