Hoci žije v Londýne, dušou zostal Rusom. Sibírčan Dmitri Hvorostovsky zažiaril v Bratislave s ruským repertoárom.
Keď pred siedmimi rokmi prišiel po zahraničných štúdiách a práci v západoeurópskych orchestroch mladý klarinetista Matej Drlička s myšlienkou letného festivalu klasickej hudby, zrejme sám nevedel, do akých rozmerov sa jeho Hudobné záhrady Bratislavy rozrastú. Z komorného podujatia pre fajnšmekrov sa stal moderný megafestival s rozsiahlou reklamnou kampaňou. Aj keď sa niekomu zacnie za intímnou atmosférou prvých ročníkov, vďaka festivalu Viva musica! mesto v lete konečne žije.
Z najslávnejších scénNajprv nám Drlička predstavil mladých slovenských svetobežníkov Adrianu Kučerovú, Pavla Bršlíka či doma takmer neznámeho dirigenta Juraja Valčuhu. Vlani zamieril do hlbších vôd a na Slovensko po prvý raz priviedol vynikajúceho mexického tenoristu Ramóna Vargasa. Z nárokov nezľavil ani tento rok.
Recenzia: Operné gala: Dmitri Hvorostovsky
Orchester Viva Musica!.
Spevácky zbor Technik.
Dirigent Constantine Orbelian.
Zbormajsterka Iveta Viskupová
Eurovea, 30.7.2011
Siedmy ročník, na ktorom počas siedmich večerov vystúpili festivalová stálica Oskar Rózsa, slávny ruský klavirista Boris Berezovsky či známy český spevák Dan Bárta, uzavrel galakoncert špičkového barytonistu Dmitrija Hvorostovskeho.
Rodák z Krasnojarska patrí k šťastnej generácii ruských umelcov, ktorým perestrojka otvorila dvere do sveta. Mladý Sibírčan s apartným zovňajškom a nádherne sfarbeným hlasom sa pevne udomácnil na najslávnejších operných scénach. A hoci žije v Londýne, dušou ostal Rusom.
Bez Adriany KučerovejPotvrdil to aj programom open-air koncertu na námestí bratislavskej Eurovey, ktorý až na áriu z Verdiho Rigoletta postavil na ruskom repertoári. Žiaľ, pre zdravotnú indispozíciu známej slovenskej sopranistky Adriany Kučerovej vypadli dve z piatich klasických speváckych čísiel (duety z Rigoletta a Dona Giovanniho), a tak sa opera dostala do defenzívy.
Svoj mužný, širokodychý, vo všetkých polohách plný a v tej hlbokej až fascinujúci barytón prezentoval Hvorostovsky v troch áriách (Verdiho Rigoletto, Rachmaninov Aleko, Rubinsteinov Démon).
Potom ukázal, prečo ho rodáci tak milujú. Predviedol sedem ruských piesní, od stopäťdesiat rokov starých romancí, cez dojímajúce sentimentálne songy súčasnej skladateľky Alexandry Pachmutovej a obligátny prídavok Oči čornye. A tiež starú ľudovú pieseň v exkluzívnom podaní operného bohatiera.
Aj toto môže byť cesta, ako naplniť motto „klasika pre všetkých“.
