Keď už si nevieme poradiť, o takejto muzike my hudobní publicisti rozprávame ako o takzvanej „advanced music“ a o jej tvorcoch ako o vizionároch.
V skutočnosti to znamená iba to, že zlyhala naša kreatívna schopnosť vo vymýšľaní nezmyselných nálepiek k pesničkám a ich tvorcom, nálepiek, v ktorých takmer náhodne pospájate pár cudzích slov a tvárite sa, že ste objavili nový žáner.
Tak či onak, k takejto „pokročilej“ elektronickej muzike by patril aj siedmy album Amona Tobina ISAM. Jeho aktuálny výlet do sveta zvukov je jednou z najzaujímavejších nahrávok tohto roka a je až škoda, že to bežný poslucháč bežného rádia – keby taký vôbec jestvoval – nikdy nezistí. Pri veľmi letmom vypočutí nových Tobinových skladieb môžete mať pocit, že to je nejaký čudný chaos. Lenže stačí sa len málinko sústrediť a všetko začne dávať zmysel. Možno jestvuje muzika, na ktorej pochopenie musíte mať isté predchádzajúce vzdelanie. No nie je to tento prípad.
Pri ISAM aj bez nejakých teoretických múdrostí cítite, že takto nejako má znieť zvukový fanatizmus skombinovaný s moderným hudobným progresom, pričom Pitchfork s jeho šiestimi hviezdičkami by mal navštíviť ušného lekára. Tu totiž nevíťazí forma na úkor obsahu, ako sa vám môže zdať po návšteve istých hudobných podujatí.
