život.
Prvé tri filmy o doktorovi Frankensteinovi a jeho zlovestnom monštre (Frankenstein, 1931, Frankensteinova nevesta, 1935 a Frankensteinov syn, 1939), vytvorili skvelú a vyrovnanú kolekciu, na ktorú sa dá pozerať dodnes. Kiná plné divákov, túžiacich po hrôze z umelo oživenej mŕtvoly však presvedčili štúdio Universal, že v téme sa ešte stále skrýva dosť peňazí a bola by škoda nevyužiť to.
Už v roku 1942 režisér Erle C. Kenton nakrútil štvrtý film Frankensteinov duch (The Ghost of Frankenstein), ktorým sa celá séria presunula z „áčkovej“ kategórie do „béčkovej“. Na príčine bol nielen slabučký scenár, ale i absencia hereckých hviezd.
Dej filmu sa začína tým, ako rozzúrení obyvatelia vyženú Frankensteinovo monštrum (Boris Karloff sa odmietol na filme podieľať, a tak sa jeho úlohy zhostil Lona Chaney ml., známy predovšetkým zo série filmov o Vlkolakovi) a pastiera Ygora (Béla Lugosi) zo svojej dediny. Skutočnosť, že monštrum aj Ygor zahynuli v tretej časti, pre tvorcov pokračovania očividne nebola dôležitá.
Dvojica si to namieri na Balkán (!), kde sa zdržiava syn Dr. Frankensteina. Ygor a skrachovaný lekár Dr. Bohmer (Lionel Atwill) ho nútia, aby opäť pokračoval v príšerných experimentoch svojho otca a voperoval do monštra nový mozog. Ygor, v túžbe pomstiť sa svojim nepriateľom, chce, aby sa v lebke príšery ocitol jeho vlastný mozog.
Monštrum je však iného názoru. Keďže sa spriatelilo s malou Cloestinou, jediným obyvateľom dediny, ktorý sa ho nebojí, chce, aby dostalo jej mozog. Na konci tohto trochu zmäteného filmu sa napokon v lebke Dr. Frankensteina ocitne Ygorov mozog.
Vo filme Frankensteinov duch (1942) sa monštrum ocitne
na Balkáne a spriatelí sa s malou Cloestinou
Frankenstein verzus Vlkolak
Nedostatok nových nápadov doviedol spoločnosť Universal k tomu, aby začala kombinovať príšery zo svojho „portfólia“. Tak sa v jednom filme vedľa seba ocitla Frankensteinova príšera s vlčím mužom. Všetci, čo poznajú film Vlkolak (The Wolf Man, 1941), vedia, že na jeho konci Larryho Talbota, čiže Vlkolaka (v podaní Lona Chaneyho ml.) zastrelili.
Nie je to však, samozrejme, pravda, ako sa dozvieme na začiatku tohto filmu. Práve naopak, Vlkolak je nesmrteľný asi ako plukovník Kotov z Michalkovovej dnes už trilógie Unavení slnkom. Keďže sa mu takýto osud nepáči, poradí Talbotovi Cigánka Maleva, že jediný, kto mu môže pomôcť, je Dr. Frankenstein. Vlkolak zistí, že doktor je už mŕtvy.
Osloví teda barónku Elsu Frankensteinovú a ďalšieho typického posadnutého vedca v rade typických posadnutých vedcov, doktora Manneringa. Tým sa jeho túžba po smrti hodí do karát, pretože majú problémy s oživením monštra. A tak vymyslia spôsob, ako previesť životnú silu z Vlčieho muža do Frankensteinovej obludy (aby bol zmätok zavŕšený, pre zmenu ju hrá Béla Lugosi, v predošlých dvoch dieloch predstaviteľ Ygora).
Žiaľ, ako následok predošlých krkolomných zákrokov monštrum prišlo o zrak. Preto Béla Lugosi predvádza klasické slepecké etudy. Keď však film premietali pred testovacím publikom, sotva monštrum otvorilo ústa a začalo deklamovať typickým Lugosiho štýlom a s maďarským prízvukom (ktorý bol taký neodolateľný pre transylvánskeho grófa Draculu a vcelku akceptovateľný pre Ygora), publikum ľahlo od smiechu na zem.
A tak padlo v Universale rozhodnutie vystrihnúť z filmu všetky Lugosiho repliky. Nanešťastie, vystrihli tak aj všetky zdôvodnenia homunkulovej slepoty, takže nejeden neinformovaný divák si láme hlavu nad tým, prečo Frankensteinova obluda s doširoka otvorenými očami tápa a zakopáva o všetko okolo seba.
Lon Chaney ml. v úlohe Vlčieho muža však nezlyhal a zahral ho skvele, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že film bol veľmi úspešný. V Universale si mädlili ruky a rozhodli sa pokračovať v tejto krkolomnej sérii. A aby to nebolo také jednoduché, padlo rozhodnutie, že frankensteinovskú sériu okorenia ešte jedným silným dráždidlom - a to samotným grófom Draculom!
Monštrum, ktoré hrá legendárny predstaviteľ Draculu Béla Lugosi,
škrtí Vlkolaka vo filme Frankenstein Meets the Wolf Man (1943)
Frankenstein verzus Dracula!
A tak režisérsku taktovku opäť zverili Erlovi C. Kentonovi a výsledkom bol film Frankensteinov dom (The House of Frankenstein, 1944). V tomto filme sa teda bok po boku objavujú tri najslávnejšie filmové príšery z filmov spoločnosti Universal: Frankensteinova príšera (tentoraz v podaní Glenna Strangea, keďže nešťastného Bélu Lugosiho po jeho výkone v predošlom filme producenti definitívne zatratili do horúcich pekiel, aby v budúcnosti hral už len vo veľdielach Eda Wooda, najhoršieho režiséra všetkých čias), Dracula (John Carradine) a, samozrejme, Vlčí muž (Lon Chaney ml.).
Úlohy ďalšie ho šialeného vedca, tentoraz Dr. Gustava Niemanna sa ujal samotný Boris Karloff, ktorý celú sériu v úlohe monštra rozbiehal. Namiesto Ygora sa tu objavuje ďalší hrbáč, dementný Daniel (J. Carroll Naish). Dej sa začína útekom Dr. Niemanna a Daniela z väzenia. Zvrhlý vedátor chce pokračovať v pokusoch baróna Frankensteina a takisto sa chce pomstiť tým, ktorí ho poslali do väzenia.
S Danielovou pomocou Niemann zavraždí majiteľa potulného panoptika, profesora Lampiniho, a prevezme jeho totožnosť. Súčasťou panoptika je aj pravý gróf Dracula, ktorého doktor hneď pošle, aby zúčtoval s jedným z jeho nepriateľov. Dracula tak učiní, ale zahynie pod vplyvom ranných lúčov slnka. Na ceste do ďalšej dediny sa k výprave pridá mladá Cigánka Ilonka.
Ukáže sa, že nasledujúca dedina je miesto, kde sa v predošlom diele utopili Vlkolak a Frankensteinovo monštrum. Niemann oživí Vlkolaka. Ten, ak práve nezavýja na mesiac, je celkom sympatickým Lawrenceom Talbotom. Niemann si zabezpečí jeho vernosť sľubom, že mu urobí mozgovú operáciu, ktorá ho vylieči z jeho postihnutia.
Neskôr Niemann unesie a zavraždí ďalších dvoch svojich nepriateľov, nielen z pomsty, ale aj aby použil ich mozgy na vyliečenie Talbota a oživenie Frankensteinovho monštra. Všetko skomplikuje mrzák Daniel, ktorý žiarli na vzťah Ilonky a Talbota. Odmietne poslušnosť Niemannovi, za čo ho, samozrejme, zabijú. Ilonka pre zmenu zabije Talbota, ktorý sa zasa raz premenil na Vlčieho muža.
Keď nešťastnica zistí svoj omyl, zabije sa aj sama. Samotný doktor Niemann sa stane obeťou nájazdu rozzúrených vidiečanov, načo ho Frankensteinova príšera odvlečie do mora pohyblivého piesku, kde biedne zahynie. Takto nevďačne teda scenárista Robert Siodmak (neskôr známy režisér) naložil s obludami, ktoré mu zverili bossovia z Universalu: v okamihu záverečných titulkov boli všetci mŕtvi. Podlejšie sa zachoval hádam už len scenárista Votrelca 3 voči spoločnosti 20th Century-Fox, keď nechal zahynúť Ripleyovú.
A akoby toho nebolo dosť...
Spoločnosť sa však pozviechala a v roku 1945 nechala Erla C. Kentona nakrútiť záverečnú časť cyklu, Draculov dom (The House of Dracula). Ako vždy doteraz, aj tu sa tvorcovia spoliehali na krátku pamäť diváka, a tak sa tvária, akoby všetky obludy na konci predošlého filmu (už nevedno po koľký raz) ani neboli zahynuli.
Psychiater Dr. Edelman (keď si uvedomíme, že tieto filmy sa nakrúcali v čase druhej svetovej vojny, iste pochopíme, prečo všetci šialení vedci majú nemecké priezviská) má prosperujúcu prax. Jedného dňa ho navštívia dvaja pacienti. Gróf Dracula (John Carradine) sa chce konečne vyliečiť zo svo
jho vampirizmu a Lawrence Talbot (Lon Chaney ml.) alias Vlkolak sa zasa túži zbaviť svojej lykantropie. Edelman sa im usiluje pomôcť a zároveň chce (s výdatnou pomocou hrbatej zdravotnej sestry Niny, ktorá tak dopĺňa panoptikum znetvorených pomocníkov a asistentov, ako boli Fritz, Ygor či Daniel) oživiť aj Frankensteinovu obludu (Glenn Strange).
Žiaľ, Edelman zdedí po svojich prominentných pacientoch všetky zlé vlastnosti - šialenstvo a túžbu vraždiť. Iba Vlkolakovi sa podarí uniknúť z príšerného laboratória spolu so svojou láskou Militzou Morellovou (Martha O’Driscollová), no čoskoro upadne do svojich starých zvyklostí. Filmom Draculov dom sa kariéra Frankensteinovej obludy v rámci filmov štúdia Universal skončila.
Frankenstein v popkultúre
Na sklonku päťdesiatych rokov sa k frankensteinovskej tematike vrátili britskí filmári zo štúdia Hammer a nakrútili sériu filmov s Petrom Cushingom v úlohe Dr. Frankensteina (Frankensteinova kliatba, 1957, Frankensteinova pomsta, 1958, A Frankenstein stvoril ženu..., 1965, Frankenstein musí byť zničený, 1969, Frankensteinova hrôza, 1970), ale tu išlo o úplne inú poetiku.
Bolo to logické, pretože typické zovňajškové prvky Frankensteinovej obludy boli a sú majetkom štúdia Universal. Aj napriek tomu sa ikonické monštrum objavovalo v rámci rôznych popkultúrnych výtvorov. Napríklad tvorcovia známeho kresleného filmu Žltá ponorka (1968) použili Frankensteinovu obludu v úvodnej časti filmu vrátane laboratórneho lôžka a štylizovaného elektronického vybavenia, aby sa z nej akoby mávnutím čarovného prútika vykľul John Lennon, jedna z hlavných postáv filmu, vracajúci sa asi z nejakého chemického tripu.
Mladý Frankenstein
Pozoruhodná je frankensteinovská paródia či skôr rafinovaný pastiš známeho režiséra a producenta Mela Brooksa Mladý Frankenstein (Young Frankenstein, 1974). Tvorca tohto veľkoryso poňatého, širokouhlého a čiernobieleho spektákla (s Genom Wilderom v úlohe ďalšieho potomka, Dr. Fredericka Frankensteina, a Martym Feldmanom v úlohe hrbatého asistenta Igora, pričom úlohy obludy sa ujal Peter Boyle) si vzal na paškál úvodnú trilógiu frankensteinovskej série a s dokonalým porozumením pre atmosféru a poetiku týchto hororov rozohral skvostný ohňostroj bláznivín.
Počas príprav na nakrúcanie svojho filmu sa Mel Brooks dozvedel, že istý pán Ken Strickfaden, ktorý zostrojil a oživil pôsobivo prízračné elektronické vybavenie Frankensteinovho laboratória v pôvodnej universalovskej sérii, žije v Los Angeles. Brooks ho navštívil a zistil, že Strickfaden všetky prístroje pietne zachoval a má ich zložené v garáži.
Brooks si od neho zariadenie prenajal a požiadal ho, aby ho znova oživil ako za starých čias, takže v Mladom Frankensteinovi môžeme vidieť naozajstné autentické laboratórium z pôvodného filmu! Za Strickfadenovu ochotu a ústretovosť ho dal Brooks do titulkov svojho filmu, čo očividne zabudli urobiť tvorcovia pôvodnej trilógie.
Brooksov Mladý Frankenstein osloví aj diváka, ktorý nevidel žiadny film o Frankensteinovi, ale o to väčšiu zábavu prinesie znalcovi a milovníkovi pôvodnej série. O obľúbenosti tohto filmu svedčí aj fakt, že podľa neho dokonca vznikol muzikál, ktorý sa s úspechom hral na Broadwayi a od premiéry v novembri 2007 do derniéry v januári 2009 zaznamenal 485 vypredaných predstavení.
Hororová klasika
Hoci scenáristi a režiséri štúdia Universal čoraz viac rozrábali pôvodný geniálny nápad vodou, nemožno ich sérii (prinajmenšom jej prvej polovici) uprieť jednoznačné kvality, ktoré ju zaradili medzi hororovú klasiku. Tieto filmy na jednej strane v rôznych variantoch vyčerpávajú tému šialeného vedca či čarodejníkovho učňa, no na druhej strane prechádzajú zvláštnym vývojom: pozornosť diváka postupne odvádzajú od morálneho problému k čisto makabróznej hrôze.
Vedec sa dostáva do úzadia, je iba nástrojom uvoľňujúcim des; jeho výtvor v alegorickej postave oživeného netvora je pre publikum, túžiace po čoraz silnejších dráždidlách, oveľa zaujímavejší. Dôkazom toho je i fakt, že pre väčšinu bežných divákov sa slovo „Frankenstein“ stalo synonymom pre Frankensteinovo monštrum, nie pre samotného doktora Frankensteina.
Mimochodom, zdá sa, že priezvisko Frankenstein bolo Shelleyovou naozaj geniálne vymyslené, pretože veľmi zvukomalebne evokuje predstavu čohosi groteskného, znepokojivého, hrôzostrašného, nebezpečného a nepredvídateľného. Hrozivejší a znepokojivejší zvuk má azda už len priezvisko Hitchcock, no to je celkom iný príbeh.
Autor: Peter Pišťanek
