Galéria mesta Bratislavy pokračuje v projekte Mladá maľba výstavou Rastislava Podobu.
V maľbách Rastislava Podobu je rozhodujúci čas a priestor, ale ešte viac intuícia. Vytvára si vlastnú encyklopédiu krajín, ktoré videl, a vnemov, ktoré zažil. Hovorí, že maľba často ani nedopadne tak, ako si predstavuje: „Maľba vie, čo chce. Postará sa o seba aj sama.“
Jeho diela môžete do konca augusta vidieť v Galérii mesta Bratislavy. Po Ildikó Pálovej, Jurajovi Puchovskom a ďalších je súčasťou projektu Mladá maľba.
Bez mien a bez príbehov
Ivan Jančár, kurátor výstavy, hovorí v katalógu o prvých stretnutiach s maľbami Rastislava Podobu. Jednu uvidel u riaditeľky Stredoeurópskej galérie v Banskej Bystrici, druhú v istom bratislavskom múzeu. Na rozdiel od samotných malieb išlo o celkom konkrétne miesta. Zábery Podobových krajín sú totiž často rozostrené, celkom neznáme a ľudia, či skôr iba ich fragmenty, zakryté občas takmer nepriehľadnými clonami. Napriek tomu sú veľmi živé, akoby známe a blízke.
„Obraz chce sprístupniť svoje vrstvy, roviny, ukazuje sa, nekamufluje. Nakoniec do obrazu vidno,“ hovorí v rozhovore s kurátorom Podoba a dodáva, „je však odkázaný na čas, ktorý mu je niekto ochotný venovať. Je to možno opovážlivé želanie, ale treba naň civieť.“
Nech však dokážete civieť akokoľvek dlho, nehľadajte príbehy. Nie sú tam. Zachytený obraz je iba zlomkom sekundy, možno milimetrom filmového pásu. Ten je však natoľko presvedčivý vo výraze, že zvyšok mu vôbec nechýba.
Opakovanie je...
Podoba nie je na našej scéne nijakým nováčikom. Niektoré z jeho malieb už tiež nie sú novinkami. V tom zmysle, že sa ku svojim sériám rád vracia aj počas niekoľkých rokov. Takými sú napríklad Dom maliara, Parcela, Rozhľadňa a ďalšie. Názvami sa však nemusíme riadiť doslovne. Ako sám vraví, niekedy názov pomenúva znázornené, niekedy ide iba o voľnú asociáciu a niekedy sa vôbec nemusí zhodovať s tým, čo na obraze vlastne je.
„Mám dvojice takmer totožných obrazov – krajín – je medzi nimi iba minimálny rozdiel. Akoby sa pozorovateľ scény posunul o pár metrov zo svojho pôvodného stanoviska,“ vysvetľuje Podoba.
Vytvoril aj sériu, ktorú nazval Pozorovateľ, ktorá ukazuje smerom von: „Je to naša pozícia. Keď si myslíme alebo veríme, že svet je svetom živých vecí a dejov, tak vlastne nič iné ako činnosť pozorovania permanentne nevykonávame,“ hovorí.
On sa tým riadi, občas sa zdá, že je to priam jeho poslanie, úloha. Opakovanie nie je nuda, tá istá krajina, ten istý výhľad z okna každé ráno ani tvár toho istého človeka vedľa seba predsa nemusí byť nuda. Záleží len na tom jednom rozhodujúcom pohľade alebo iba na rozhodnutí.
Rastislav Podoba, ktorý študoval na bratislavskej VŠVU v ateliéroch Vladimíra Popoviča a Ruda Sikoru, pôsobí zo svojich malieb skôr ako introvert. Ako človek so zmyslom pre pomalosť a detail. V tom je paradoxne jeho rozlet. Tam je jeho svet, jeho Encyklopédia. Celkom neštandardná, bez popisov, bez zemepisných súradníc či latinských názvov. Sú v nej miesta, ktoré možno nevidel, ale zažil.
