Neil Young nedokázal dať svojim zamestnancom výpoveď. Dokázal však nahrať také pesničky, ktoré vystrašili jeho ortodoxných rockových fanúšikov aj country rádiá zároveň.
Boli časy, keď Neil Young zamestnával množstvo ľudí. S hudbou nemali spoločné nič a takmer vôbec ho nepoznali. Aj ho dosť zneužívali, za jeho peniaze chodili na nákupy, osobné veci si vybavovali jeho telefónom. Mal vtedy farmárske obdobie.
Okrem takýchto zamestnávateľských aktivít sa to prejavilo aj v jeho hudbe. Organizoval koncerty na podporu rodinných fariem a založil nadáciu Farm Aid. A potom v roku 1984 zvolal skupinu The International Harvesters.
V nej hralo piano aj banjo a vynikal huslista Rufus Thibodeaux. Takmer dva roky s ňou Neil Young chodil po štátoch, Austrálii aj Oceánii. Bola to vtedy akoby vedľajšia zábava, ale koncertné pesničky sa nahrávali a aj sa zachovali. Toto leto z nich vyšiel album A Treasure.
Z radosti, že udrží elektrickú gitaru
Osemdesiate roky ozaj neboli obdobím, keď by chcel Neil Young práve exhibovať ako rocker. Aj keď sa objavuje medzi najlepšími gitaristami v rockovej histórii vždy, keď hudobné časopisy robia nejaké rebríčky a ankety. Hral s rythm ’n’ bluesovým orchestrom, napríklad, a nahral aj experimentálny album Trans. V jednej pesničke znie jeho hlas ako hlas robota, nazval ju Transformer Man.
Až sa s ním jeho vydavateľ Geffen súdil. Žaloval ho, že nerobí klasické youngovské albumy a že nie je dostatočne komerčný.
Potom, keď zvolal The International Harvesters, už sa jeho ortodoxní rockoví fanúšikovia naľakali. Báli sa, že bude hrať country. Zvláštne, lebo country rádiá mu zas odkázali, že toto ony hrať nebudú. Asi vedeli, že v tejto kapele hrali výborní hudobníci, čo boli schopní zahrať aj hardrock. Pesnička Soul of a Woman je bluesová a vo Flying On The Ground Is Wrong, Southern Pacific a najmä Grey Riders znie úplne harmonicky Youngova gitarová psychadélia.
Napokon, skladbu Are You Ready For The Country zložil po jednej zo svojich mnohých operácií – z radosti z toho, že zase dokáže udržať elektrickú gitaru.
No lenže naozaj, komerčný úspech z tohto hrania nebol.
Keď treba inštruktáž
Po čase Neil Young svoju veľkú farmu rozpustil. Pre časopis Rolling Stone vtedy povedal, že sa „necítil bossom“ a že „nemal rád, keď niekomu musel povedať padaj preč“. Skončilo sa aj turné s International Harvesters a zasa skúšal čosi iné.
K odloženým pesničkám sa vrátil nedávno, nabádal ho na to jeho verný spolupracovník a priateľ, gitarista Ben Keith. Pred rokom zomrel a pre Younga sa stal tento projekt povinnosťou srdca. „Hľadali sme s Benom poklad,“ hovorí dnes o albume Treasure. „A našli sme ho.“ Je na ňom päť doteraz oficiálne nevydaných skladieb: Amber Jean, Let Your Fingers Do The Walking, Soul of a Woman, Nothing Is Perfect a Grey Riders.
Obrazový záznam z koncertov vyšiel na sprievodnom blueray. Young k nemu nakrútil inštruktážne video s návodom, ako sa v ňom vyznať. Vždy mal ambície byť aj režisérom, takže sa trochu realizoval. Toto je síce ozaj jednoduché video, ale vraj preto, že v ňom ide o hudbu, nie o obraz.
Lepšie to byť nemohlo
Napoly hanblivo, napoly s plezírom na ňom vysvetľuje, že záznam získal najmä od fanúšikov na osemmilimetrovom filme. A že hráči z obrazu sa často nezhodujú s tými, ktorí hrajú na CD.
Na mieste, kde chýba akýkoľvek obrazový záznam, mal Young už len jednu možnosť - prekryť ho obrázkom z obalu albumu. „Možno sa budete sťažovať, že napriek kvalite blueray disku má toto všetko zlý zvuk,“ hovorí. „To je preto, že lepší sme vtedy nenahrali.“
Tieto drobnosti sú možno prejavom toho, že teraz už dbá o predaj svojich albumov predsa len viac ako kedysi. V čase hrania s The International Harvesters nemal žiadnu podporu v biznise. Dnes by bol rád, keby sa z koncertných záznamov dalo predstaviť, ako sa s kamarátmi túlali po krajine, jedli a prespávali po farmách a akí bezstarostní pri tom boli.
