Od nahrávky Watch the Throne nečakajte žiadne silné výpovede, dvojica najvplyvnejších hiphoperov súčasnej scény však nenudí.
Prvý je výstredný excentrik, ktorý máva problémy s vlastnými vyjadreniami. Druhý je považovaný za jedného z najlepších obchodníkov v populárnej hudbe. Prvý zrejme nahral najlepší (strednoprúdový) album minulého roka a druhý je jedným z najzaujímavejších raperov vôbec. Eminem odpustí, ale obaja sú najvplyvnejšími postavami súčasného hiphopu a možno s výnimkou Lady Gaga aj celého popu.
Teraz sa Kanye West a Jay-Z dali dokopy, aby nahrali spoločný album Watch the Throne. Reakcie sú rôzne: niektorí hovoria o geniálnej nahrávke, iní o nekonzistentnej zmeske rôznych skladieb.
Čo tým myslia?Recenzie albumuRolling Stone (3.5/5)
Je hanbou, že na takto zvukovo odvážnej a ambicióznej nahrávke sa dvaja z najlepších rozprávačov hudby nepozreli ďalej ako na svoj luxusný život.
Pitchfork (4/5)
Dvaja už dlho panujúci titani relatívne rýchlo nahrali album, ktorý je monumentom ich veľkoleposti.
The Independent (2/5) Niekedy muzika potrebuje aj čosi viac ako skombinovať silu dvoch hviezd.
The Guardian (4/5) Ak po hudobnej stránke tento album pôsobí skôr ako dielo Westa, na druhej strane treba povedať, že Jay-Z má lepšie texty.
Watch the Throne malo byť pôvodne iba pár skladieb, ktoré chcela dvojica pre číru zábavu nakrútiť.
Päť pesničiek však skončilo ako album plný elitných producentov, ktorý vznikal po celom svete - počnúc Sydney a Honolulu či Parížom končiac. Z malej zábavy vzniklo ozrutné strednoprúdové predstavenie hovoriace o svete, v ktorom obaja superpodnikatelia žijú.
Preto, ak má tento album vôbec nejaký problém, je to jeho výpoveď. Watch The Throne možno vnímať ako relatívne hlúpu nahrávku, ktorú najlepšie vystihuje hláška z filmu Blades of Glory v skladbe Niggas in Paris: „Ja ani neviem, čo tým myslia. Nik nevie, čo tým myslia. Ale provokuje to.“
Je otázne, či od strednoprúdu – a toto strednoprúd je – možno očakávať viac. Ak sa však dokážete preniesť cez fakt, že nič zásadné sa od dvojice raperov v ich textoch nedozviete, zrejme ide o jeden z najlepších albumov roka.
Britské aj staréWatch the Throne má v sebe čosi z minuloročného Westovho My Beautiful Dark Twisted Fantasy i z Jay-Zho The Blueprint 3. Občas znie veľmi moderne až britsky, a skladby ako Why I Love You či Who Gon Stop Me by mohli pokojne nahrať Magnetic Man.
Inokedy zase pripomína hip-hop z polovice deväťdesiatych rokov plný starých vysamplovaných pasáží. Dokonca aj takých, na ktoré predtým v rape nik nenašiel odvahu.
Možno to je zvuková nekonzistentnosť, no album našťastie znie inak ako väčšina skladieb z nudnej mainstreamovej scény. Až tak inak, že to ľudí navyknutých na hudobne vypreparovanú hitparádovú muziku môže hnevať. Napriek tomu, že práve skladby z Watch the Throne budú v hitparádach hneď vedľa tejto muziky.
