V decembri by mala mať premiéru vôbec prvá snímka o živote človeka, ktorý ovplyvnil kultúru Sovietskeho zväzu.
Vraj to bude senzácia. A nadšení budú nielen obdivovatelia legendárneho barda, speváka s nezabudnuteľne hrubým hlasom a nežnou, zraniteľnou dušou Vladimira Vysockého. Scenár k filmu o človeku, ktorý ovplyvnil generácie obyvateľov Sovietskeho zväzu, napísal jeho syn Nikita.
Ďakujem, že si nažive je názov umeleckého počinu, ktorý je vlastne úplne prvým umeleckým stvárnením života speváka – rebela s obrovským talentom, ale tiež s množstvom nerestí, medzi ktoré patrilo obrovské množstvo cigariet, ktoré vyfajčil, a ťažký alkoholizmus.
Aj pre tých bez pamäti
Film sa už dokončuje, ale informácií nie je veľa. Až na prvej tlačovke v kazašskej Alma Ate sa Vysockij ml. trochu rozhovoril. Veľkú rolu vraj zohráva aj počítačová grafika, s pomocou ktorej sa Moskva opäť obliekla do sivých 70. rokov. Pôvodne mal mať film premiéru 25. júla – v deň 31. výročia smrti umelca. Termín sa posunul na 1. decembra tohto roku.
Je iba málo osobností, ktoré by sa tešili takej obľube vo všetkých vekových i politických skupinách, ako je Vysockij. Pre mladú generáciu, ktorá nezažila komunizmus, sú glosy a narážky v textoch Vysockého nepochopiteľné, nevyvolávajú smiech, smútok ani nadšenie. Ale práve tejto skupine – ľuďom, ktorí si „naživo“ speváka nepamätajú, má film odhaliť, akú rolu v sovietskej kultúre zohral.
Producenti filmu po dohode s Nikitom Vysockým napokon siahli po osvedčenom režisérovi, ktorý by mal byť zárukou kasového úspechu – po Petrovi Buslovovi, priekopníkovi najmodernejšej kinematografie. „Náš film je unikátny projekt, ktorý je spojením niekoľkých žánrov, od drámy po dobrodružnú snímku...“
Podľa režiséra netreba čakať oslavu speváka či filmový pomník. Ide skôr o vykreslenie človeka, ktorý prekonáva hlbokú krízu.
Päťminútová smrť
Rámec príbehu sa odohráva v lete roku 1979 v uzbeckej Buchare. Vysockij tam koncertoval niekoľkokrát denne v úmornom teple. Raz skoro ráno mu srdce vypovie službu. Klinická smrť. Po piatich minútach sa ho podarí vrátiť späť medzi živých. „Túto historku mi rozprával otcov priateľ Seva Abdulov,“ vysvetľuje Nikita. Podľa neho vtedy, počas stredoázijského turné aj vďaka dramatickému zážitku v Buchare otec rekapituloval. „Všetko sa spojilo do takého uzla... ako sa hovorí, že v kvapke vody môžete uvidieť more, tak v týchto piatich minútach aspoň ja môžem vidieť celý jeho život,“ tvrdí Nikita, ktorý dal otcovi vo filme svoj hlas.
Hrať ho vraj nemohol. „Nie, nie som mu veľmi podobný,“ úprimne konštatuje 47ročný syn Vysockého a Ľudmily Abramovovej. Kto stvárnil najpopulárnejšieho ruského pesničkára, sa tají.
Je to vlastne tá najväčšia senzácia – ani tí, ktorí fragmenty filmu videli, nepoznali, ktorý herec sa skrýva pod dokonalou maskou. Počítač dokázal Vysockého aspoň na plátne znovu oživiť.
