„Keď ma náhodou pichnete niekam úplne inde, vyliečite mi niečo úplné iné?“ doberá si pacient svojho akupunkturistu. „Ihla môže uškodiť aj pomôcť, ide o to, kto ju má v ruke. Kedysi aj kat,“ znie promptná odpoveď.
Tým pacientom nie je nik iný ako Jan Werich a jeho partnerom MUDr. Jaroslav Hovorka, znalec čínskeho liečiteľstva, ale i dávnej čínskej filozofie a umenia. A tiež autor viacerých kníh, ktorého stretnutia s výnimočným umelcom inšpirovali k napísaniu neobvyklého dialógu originálnych postáv Klauna a „šarlatána“ Bosonohého.
Knižka Pavilón polozapomenutých snů vyšla prvýkrát až po Werichovej smrti, tesne pred pádom komunizmu, a neskôr ju autor doplnil a premenoval na Balada z domu V+W. Nie sú to však strohé záznamy rozhovorov dvoch zrelých mužov, Hovorka ich poeticky rámcoval do akýchsi minipríbehov plných parafráz diel čínskej kultúry.
Témy sú rozmanité a úlohy rozdelené - rozšafný Klaun nešetrí bonmotmi („žiadny muž by sa nemal ženiť a všetky ženy by sa mali vydať“) ani smutnými pravdami („vládnuť je ľahké, ale si to vyžaduje nesmierne ťažkú vec - byť poctivý“), kým partner mu ponúka poetické staročínske analógie.
Nepolemizujú, „len“ rozvíjajú nadhodenú myšlienku, každý svojím spôsobom. Kým napríklad Bosonohý končí rozprávanie povestí o Romeovi a Júlii konštatovaním, že čínsky motýľ nie je prelietavý a čínska láska je pevná ako bambus, Klaun si myslí, že ten slávny príbeh, keďže je veršovaný, tak „musel dopadnúť tragicky, aby to nevyzeralo blbo“.
A spokojne pokračujú ďalej, múdro a vtipne. Tí dvaja si skrátka náramne rozumejú. Keď sa Klaun opýta Bosonohého, kedy odchádza do Grécka a či bude aj v meste húb, ten hneď chce vedieť, čo mu má z Mykén priviezť.
⋌ © SME
