Prvýkrát sme nad výstavou Elvisových vecí žasli vlani v Nitre. V rohu obchodného domu ju obklopovali stánky s gýčovými fotografiami, plagátmi a tričkami. Na papierové dokumenty a staré platne pálilo slnko, na gauči, údajne z rodičovského domu, niekto morbídne povykladal fotky z rodinného albumu. Posledný Elvisov Cadillac bol pred rukami návštevníkov chránený špagátikom, bezpečnostná služba bola v nedohľadne.
Poprechádzali sme sa medzi tými artefaktmi a už sa niekto musel opýtať: Sú to ozaj originály?
Toto leto je Elvis v bratislavskom Poluse. Tentoraz sa nedostal do kútika, lebo tam už asi žiadny kútik nezostal. Máme v blízkosti jedného jeho ohromného fanúšika, znalca a zberateľa, tak teda dostal otázku: Čo to je za výstavu? Odpovedal vcelku uvoľnene: „Elvisova pozostalosť sa čerta stará o bezpečnosť, majú to poistené. Aj mne sa to v Prahe zdalo čudné, ale vieš, ako to je. Rozbiješ jedno auto, oni za to dostanú peniaze na ďalších sto plus dve lietadlá k tomu.“
Ale inak je to vraj v pohode, lebo je tam pár originálov, náklady sa zaplatia a ľudia si možno vďaka tomuto
v priebehu mesiaca kúpia aspoň jedno CD. No veď ťažké je byť kráľom, skonštatoval kedysi aj Forrest Gump.
