V kinách je Zrodenie planéty opíc. Prebehlo moderným spôsobom.
Recenzia / Film Zrodenie planéty opíc
Rise of the Planet of the Apes,
105 minút, USA, 2011
Réžia: Rupert Wyatt. Námet: Pierre Boulle. Scenár: Rick Jaffa, Amanda Silver.
Kamera: Andrew Lesnie. Hudba: Patrick Doyle.
Hrajú: James Franco, Andy Serkis, Brian Cox, John
Lithgow, Freida Pinto,
Tom Felton, Tyler Labine
Premiéra v SR: 11. augusta
Americký scenárista a producent Rick Jaffa s britským režisérom Rupertom Wyattom prišli s príbehom, ktorý zobrazuje udalosti spred Planéty opíc, ale chce byť i začiatkom novej série. Do istej miery sa inšpirovali štvrtou časťou pôvodného cyklu Conquest of the Planet of the Apes z roku 1972, zachovali si však veľkú mieru slobody.
Autor úspešného vojnového bestselleru Most cez rieku Kwai, francúzsky spisovateľ Pierre Boulle, vydal v roku 1963 vedecko-fantastický román La planete de singes o výprave na vzdialenú planétu. Astronauti zistia, že tamojšou špičkou živočíšnej ríše sú ľudoopy.
V roku 1968 mal premiéru americký film, ktorý podľa knihy nakrútil Franklin J. Schaffner s Charltonom Hestonom v hlavnej úlohe. Z filmu sa stal celosvetový hit, milovala ho kritika, uviedli ho aj v krajinách sovietskeho bloku a režisér zaň získal čestného Oscara. Do roku 1973 vznikli štyri pokračovania. K téme sa v roku 2001 vrátil Tim Burton.
Ani domáci maznáčik, ani pokusný objektAmbiciózny vedec Will Rodman (James Franco) zúfalo pracuje na vývoji lieku proti Alzheimerovej chorobe, motivovaný ochorením vlastného otca. Účinné látky, ktoré sa mu podarí vyvinúť, síce extrémne zvyšujú inteligenciu ľudoopov, ľudské telo ich však odmieta. Po smrti pokusnej šimpanzej samice mu zostane mláďa, samček, ktorého pomenuje Caesar.
Podklady na jeho digitalizáciu zahral Andy Serkis, ktorý podobným spôsobom pomáhal oživiť už King Konga a Gluma z Pána prsteňov.
Rodman Caesara vychováva s pomocou veterinárky Caroline. Vie síce, že šimpanz po matke zdedil vysokú inteligenciu, ale až neskoro zistí, že intelekt sa spája aj s uvedomovaním si samého seba, s potrebou dôstojnosti a sebarealizácie. A predovšetkým: že ľudoop nie je ani hračka, ani domáci maznáčik, ani pokusný objekt.
Nový film nechce zapadnúť do starej série a nepridŕža sa logiky jej príbehu, ale na jej základoch stavia nový mýtus o ľudoopoch, ktoré prebrali vládu na Zemi. Nesleduje protivojnovú líniu pôvodných snímok, ale nezdôrazňuje ani módnu tému ekológie. Nechce povedať všetko, mnohé len dôvtipne naznačuje.
„Je to len prvý krok vo vývoji ľudoopov a prináša množstvo nových príbehov,“ povedal Rupert Wyatt. „Predstavujem si, že nasledujúci film bude o vojne medzi ľudoopmi a ľuďmi.“
Pátos originálnu, ale modernýJaffa s Wyattom sa vyhli lákavému štylizovaniu, zveličovaniu i parodizácii a odolali aj módnym popkultúrnym odkazom. Ich Planéta opíc si zachováva vážnosť i pátos originálu a pritom je moderná. Rozpráva svoj príbeh zručne, inteligentne, s vrúcnym nadšením, ktoré pomáha ospravedlniť viac nevyhnutných zjednodušujúcich, naivných či logike odporujúcich momentov.
Rozprávanie je pútavé, napínavé a podmanivé, na čom sa rovnakou mierou podieľajú scenár, réžia, herci, kamera, triky i hudba Patricka Doyla.
Semienko, ktoré pred pol storočím zasiali Pierre Boulle a Franklin J. Schaffner, vyrástlo a prinieslo plod v podobe prekvapivo príjemnej, kvalitnej letnej zábavy.
