Britský režisér John Boorman. Na Karlových Varoch získal cenu za umelecký prínos do svetovej kinematografie. FOTO - ARCHÍV
Určite k najzaujímavejším hosťom festivalu patril britský režisér John Boorman, dvakrát nominovaný na Oscara a v roku 1970 ocenený v Cannes za réžiu filmu Leo posledný. Karlove Vary prispeli do jeho zbierky filmových trofejí cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. „Nemyslite si, že končím,“ povedal novinárom šesťdesiatdeväťročný režisér.
Festival uviedol jeho slávnu snímku Deliverance (Vyslobodenie). Napriek tomu, že patrí k najvýznamnejším titulom sedemdesiatych rokov, u nás je pomerne neznámy. Preplnenú nočnú sálu uviedol do súvislostí: „Amerika mala za sebou mnoho problémov: hippies, zastrelenie prezidenta, Vietnam.“ Marek Eben, ktorý už tradične uvádza filmy s pichľavým humorom, na to reagoval: „Aj my sme na konci šesťdesiatych rokov mali problémy. A najväčším bol ten, že nám prezidenta nikto nezastrelil.“
Amerika dominuje
John Boorman pracoval najskôr ako filmový kritik, neskôr režíroval dokumentárne filmy pre BBC, nakoniec ho oslovil hraný film a zakotvil v Hollywoode. „Odkedy ma pozvali do Hollywoodu, získal som v Británii špeciálne privilégiá. Po čase som pocítil paniku, a tak som odišiel. Do USA sa vraciam, pretože tam dostávam peniaze na filmy.“ John Boorman je k európskej tvorbe skeptický. „Európska kinematografia neexistuje, existujú len národné kinematografie, ktoré vznikajú na kolene. Musia mať za sebou amerického distribútora, a preto bude Amerika vždy dominovať.“ Európske filmy bez americkej podpory existujú, ale s drobným háčikom. Keďže ich financuje televízia, na plátnach kín sa dlho neohrejú.
Nízky štandard
Členstvo v Európskej filmovej akadémii mu umožňuje sledovať európsku tvorbu systematicky. Sťažuje sa však na jej nízky štandard. Za rok vraj vidí maximálne štyri excelentné filmy. Za najväčšiu slabinu považuje neschopnosť filmov prekročiť hranice krajín ich vzniku. „Chýbajú tu filmy, ktoré by boli európske a medzinárodné zároveň.“ Ani Hollywood s jeho dnešným kultom animovaných filmov, neušetrí kritiky. „Film sa približuje rytmu a štruktúre animovaných filmov, tak ako súčasné umenie zodpovedá hudobnému rytmu. Dnes už Hollywood nemôže točiť o prvej svetovej vojne, pretože sa nepredpokladá, že divák vie, čo sa počas nej dialo.“
Predtým divákov priťahovali westerny, dnes lámu všetky rekordy rozprávky. Boormana neoslovujú: „Podstatou príbehu je mýtus, a preto sú Harry Potter, Hviezdne vojny či Pán prsteňov také úspešné. Tolkien je fascinujúci, ale chýba mi tam sex, je to celé bezpohlavné a prázdne. Hobiti sú príjemní chlapíci, ale nie je na nich nič zlé.“
Vzťah k hercom
Vo Vyslobodení sa štyria priatelia rozhodnú splavovať divokú rieku Apalačského pobrežia. Počiatočný entuziazmus z nádhernej prírody a endorfínové opojenie pri splave sa začne pomaly trieštiť. Stretnutie s brutalitou domorodcov mení ich dobrodružný výlet v boj o prežitie. Herci Jon Voight a Burt Reynolds zabezpečili rozprestrenie psychologického napätia do maximálnych rozmerov.
„Môj vzťah k hercom je ako k deťom. Pri prvom dieťati si vytvárate teóriu, ako ho vychovávať. Pri druhom musíte túto teóriu modifikovať. Pri štvrtom sa na teórie vykašlete. Každý herec je jednotlivec, nerozdeľujem ich podľa národností. Niektorí potrebujú viac skúšať, iní preferujú spontánnosť, tak ako Reynolds,“ zhŕňa takmer štyridsaťročné režisérske skúsenosti.
