Od originálnych režisérov Michela Gondryho a Spikea Jonza sa čaká, že znovu prídu s filmovým hitom. Zatiaľ aspoň nakrúcajú videoklipy.
Nakrútiť s Georgeom Clooneym koketnú reklamu na kávu, vymyslieť auto, ktoré už dávno vymyslené je, alebo poskladať Rubikovu kocku nosom a nohou. Na to má režisér Michel Gondry zrejme času dosť. Aby prišiel do kina zase s nejakým oscarovým filmom, ako bol v roku 2004 Večný svit nepoškvrnenej mysle, na to asi ešte toľko inšpirácie nemá.
A tak sa aspoň ozvala Björk. O mesiac vydáva nový album Biophilia, Gondryho poprosila, aby nakrútil videoklipy k jej singlom. Začali pesničkou Crystalline, tá sa už aj hrá.
Na obraz nechodíme
Björk dávno obdivovala Francúzovu fantáziu i zmysel pre surrealizmus a sama si ho v roku 1993 vyhľadala. Vo videoklipe Human Behaviour sa z nej stala súčasť lesnej a zvieracej ríše, človek popri nej vyzeral ako obor v nadživotnej veľkosti. Režiséra nechala tvoriť tak, ako to robil pri svojich prvých videoklipoch, ktoré nakrúcal pre vlastnú kapelu a ktoré poznali hádam iba dobre informovaní Francúzi.
Bola to kapela Oui oui, Gondry v nej hrával na bicie. Keďže to boli dosť hanbliví hudobníci a nechceli sa veľmi ukazovať na obraze, v klipoch dominovala animácia. Inak Gondry nepostupoval, ani keď ho zavolali Radiohead alebo Chemical Brothers. Nerobil klipy preto, aby v ňom bola hlavným hrdinom kapela. Kapelu potreboval, aby poslúžila klipu.
Často sa síce trápil a svojim nápadom neveril, napríklad pesničku Like a Rolling Stone pre Rolling Stones považuje za klip bez nápadu. Aj tak však v programe hudobných televíznych staníc vynikal. Experimenty s plasticitou obrazu a kamerové triky robili z jeho klipov síce drobné, ale predsa len filmové diela.
Keď pre klip Crystalline vytváral zábery z povrchu vesmírnych telies, možno si spomínal na dielo filmového pioniera Georgea Meliesa. A keď doň vkladal laserovú hru, myslel na svojho dedka, francúzskeho vynálezcu.
Zničiť auto aj teroristov
Medzi režisérmi videoklipov má Gondry dvojičku - Američana Spikea Jonza. On pracoval podobne kreatívne a zväčša pre rovnakých hudobníkov, aj pre Björk. Nedávno sa s ním stretli raperi Kanye West a Jay–Z. Rozbili nové auto a potom sa v ňom spolu so ženami vozili po Los Angeles, lebo také boli potreby pre videoklip k piesni Otis.
Najnovšie Jonze pracoval na jedenásťminútovom filme k piesni Don’t Play No Game That I Can’t Win. Vystupujú v ňom bábky, ale v akčnej bojovej nálade. Majú úlohu zlikvidovať teroristov, ktorí chcú zničiť kapelu Beastie Boys.
Animáciu využil aj pri svojom poslednom celovečernom filme Max a Maxipríšerky, čo bola adaptácia rozprávkovej knižky. Žiaľ, v kinách ani u kritikov nemala až taký úspech, ako jeho prvé hity V koži Johna Malkovicha a Adaptácia.
Hovorí sa, že Spike Jonze poslúžil režisérke Sofii Coppolovej, keď nakrúcala film Stratené v preklade. On je vraj predobrazom manžela hlavnej hrdinky - hollywoodskeho fotografa, ktorý nevie, čo so sebou. Jonze a Coppola boli niekoľko rokov manželia. Sofia vystupovala aj v jeho klipe Elektrobank pre Chemical Brothers, ešte z roku 1999. Hrá v ňom gymnastku, ktorú už všetci odpisujú, ale ona nakoniec skočí trojité salto.
