Článok pokračuje pod video reklamou
Šestica svojráznych hudobníkov vie prekvapiť. Ich novinka zrejme zaskočí aj stabilných fanúšikov.
„Skorotlčúce je slovo z básne Adriána Potančoka: predavač perníkov, vyložil na pult, velikánske srdcia, ešte teplé, skorotlčúce...“ vysvetľuje názov novinky „náčelník“ kapely Juraj Haško. „Znamená to, že boli také pekné, až sa zdalo, že tĺkli. Alebo možno aj to, že bili priskoro, zavčasu,“ dodáva.
Kapela Sto múch hrajúca „fšehochuť ekologického undergroundu“ dnes uvedie dvojalbum Skorotlčúce v rámci relácie Pohoda_FM. O 20.00 h odohrajú nové pesničky v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, na efemku bude živý prenos.
Obyčajné pesničky?
Šestica existuje od roku 2005, prvý koncert sa vraj konal v miestnej pivárni. Ich pesničky od začiatku s ohromným šarmom prekračujú lokálny charakter aj akékoľvek muzikantské prívlastky. Cez leto bolo túto veselú zostavu vidieť na viacerých festivaloch. Väčšinou však hrali skladby z predošlých albumov.
Prvý, Z hrušky dole produkoval Andrej Šeban. Druhý, ktorý vznikol iba o rok neskôr, sedel k ich tvorbe kombinujúcej vari všetky žánre najlepšie – volá sa Fšehochuť. Medzitým stihli spolupracovať na tribute albume Jara Filipa, ale aj to je minulosť.
Na dvoch diskoch Skorotlčúcich je spolu 32 pesničiek, texty patria devätnástim autorom. Nájdete medzi nimi napríklad aj mamu Jara Filipa Emíliu. Zväčša domáci autori, ale aj básne Jacqua Préverta dali slová „príbehu dvoch ľudí milujúcich v dvoch kusoch znejúci“, ako hlása obal.
Všetky fázy lásky
Za produkciou aj všetkými skladbami stojí Haško. Podobne ladené pesničky vraj skladal už dlhšie, nikdy však na ne nenastal správny čas. „Celá dramaturgia albumu vznikla ešte pred štyrmi-piatimi rokmi. Vychádza z jedného vzťahu a zaznamenáva všetky jeho fázy. Ide od zaľúbenosti a spolužitia ku pochybnostiam, novým stretnutiam s inými a potom ešte ďalej,“ hovorí Haško.
„Skladby, ktoré tvoria aj základ Skorotlčúcich, som vymyslel, nahral aj naspieval v návale zloby, smútku a žiaľu za tri týždne,“ dodáva. Pred dvoma rokmi začal tento súkromný „heart-core“ album oprašovať, jeden z textov je jeho, iné našiel v takmer dvadsiatke autorov, lebo vraví, že nemá odvahu tváriť sa ako textár.
Priznáva, že nové skladby sú celkom odlišné ako predošlé: „Nechcem povedať, že tieto pesničky sú zádumčivé alebo akési dospelejšie, sú skrátka osobné, veľmi intímne, sú viac o nás.“
Sto múch vždy vedeli čímsi prekvapiť. Týmto však tromfli aj sami seba. Dnes večer vyložia na pult Skorotlčúce, takmer ako ten predavač horúce perníky.
Názov sedí, nové pesničky smutnokrásne tlčú. Sú trochu temné, nežne opojné, napínavé, nezvyčajne súčasné a staromódne priamočiare.
