Pri počúvaní ich pesničiek by sotva komu napadlo, že majú len 25 rokov. Ešte neboli na svete, keď vznikala hudba, ktorá ich inšpirovala. Boba Dylana či Neila Younga počúvali z platní svojich rodičov. V roku 2008 zažiarili Fleet Foxes ako kométa. Ich prvý album zaradili kritici medzi najlepšie v tom roku.
Hudobne zaraďujú bradatých mladíkov zo Seattlu do žánrov indie folk či barokový pop. Akustické gitary, viachlasy, harmónie či tajuplná atmosféra ich skladieb je to, čo charakterizuje ich tvorbu.
Tento rok ukázali, že nie sú kapelou, ktorá zasvieti iba raz. Druhá platňa má názov Helplessness Blues. Nie je to album na prvé počutie. No keď sa vám dostane pod kožu, ťažko sa ho zbavíte. Hudobne sa posunuli, no stále cítiť ich štýl. Ich hudba občas pripomína Simona & Garfunkela. A netreba sa báť povedať, že v časoch najlepšej slávy.
Nie je to hudba na žúry. Keď na koncerte v Nemecku kričal jeden divák, že „chce rock“, kapela sa pousmiala. „Robin, vybrnkaj akustickú gitaru,“ vyzvali členovia speváka Robina Pecknolda (na snímke). Práve líder kapely je autorom väčšiny piesní. Dospelácke sú aj jeho texty. „Keby som mal záhradu, drel by som na nej do úmoru,“ spieva v jednej piesni o zmysle života. V novembri by mala zaznieť aj na koncerte vo Viedni.
Autor: Tomáš Vasiľko
