Na jar 1996 mali mnísi Célestin, Christophne, Christian, Paul, Michel a Luc návštevu. Brat Bruno im z Francúzska priniesol lieky, knižku, syr. Ešte si spravili aj spoločnú fotku, ale neboli to šťastné časy.
Mnísi žili v alžírskom pohorí Atlas. S miestnym obyvateľstvom sa vedeli porozprávať o láske aj zaľúbení, spoločne sa modlili hoci aj z Koránu. Ale keď okolie ich kláštora ohrozovala občianska vojna a plienili ho teroristi, boli takmer bezmocní.
Ako odpovedať na hrozbu zbraní nevedeli a na možnostiach sa nedokázali zhodnúť. Mohli zostať na mieste, kam prišli hlásať ušľachtilé myšlienky, mohli sa aj vrátiť domov a zachrániť si život. Pri určovaní náplne, zmyslu a hraníc svojej misie zostávali každý sám, s vnútorným a osobným rozhodnutím. Pri interpretácii božieho zámeru bol čas na prejavenie ich ľudskosti.
Takto ich osud videl francúzsky režisér Xavier Beauvois. Jeho film O bohoch a ľuďoch získal vlani Grand Prix na festivale v Cannes. Teraz sa bude premietať v súťažnej sekcii festivalu Cinematik, ktorý sa 9. septembra začne v Piešťanoch.
