Metheny robí hudbu, ktorú môže pokojne označiť za atraktívnu väčšina ľudí aj bez doktorátu z muzikológie. Nedávno vydal album What’s It All About.
Pat Metheny sa cíti dobre v akejkoľvek zostave – s elektrickou kapelou (slávna Pat Metheny Group), s džezovým triom či kvartetom, v duách. Vlani sme ho mohli vidieť v Bratislave, ako sám ovláda pomocou MIDI a robotických technológií obrovský komplex akustických nástrojov. Jeho úplne najintímnejšou polohou sú sólové nahrávky s akustickou gitarou bez použitia ďalších dohrávok. Prvú – One Quiet Night – vydal v roku 2003 a nedávno ju nasledoval album What’s It All About.
Recenzia
Paul Metheny: What’s It All About
Hlavným nástrojom na oboch albumoch je barytónová gitara. Je to akustický nástroj s hlbším ladením ako tradičná gitara a umožňuje hrať zároveň naozaj presvedčivú basovú linku, sprievod aj melódiu. V troch pesničkách si gitarista vybral iné nástroje - jeho na mieru robenú unikátnu 42-strunovú gitaru, ktorá je niečím medzi gitarou a lutnou, normálnu šesťstrunovú gitaru s kovovými strunami a klasický nástroj s nylonovými strunami.
Celý album tvoria prevzaté veci, ale keby ste ich náhodou nepoznali, dali by ste ruku do ohňa za to, že sú to Methenyho vlastné skladby – taký punc osobnosti vie dať naozaj silná osobnosť prerábkam. To je však hypotetické, lebo minimálne tri skladby musíte poznať – úvodnú The Sound Of Silence od Paula Simona a záverečnú beatlesovku And I Love Her. Potom spoznáte Girl From Ipanema od Jobima a Moraesa.
To je notoricky známa skladba, ktorú hrajú všetci, džezoví novici v prvej lekcii džezových dielní, baroví muzikanti aj unavení džezmani na nočných jam session, ale Metheny ju dokázal priam dekonštruovať a nanovo poskladať, že ju počúvame ako niečo povedomé, ale úplne nové a nádherné.
Potom sú tu skladby známejších aj menej známych autorov, ich prostredníctvom nás obdarúva rôznymi emóciami, od čistej krásy po dramatickú vášeň. A ako vždy má jeho hudba veľkú schopnosť imaginácie; môžeme si k nej v hlave premietať vlastné filmy.
Methenyho hráčska technika je ultimatívna, ale je známe, že ju predvádza len veľmi výnimočne a na tomto albume nenájdeme jediný beh, ktorým by hovoril „pozrite, aké mám rýchle prsty“. Dôležité sú skladby ako celok, hudba - a gitara je len jej nositeľom. Obdivujeme harmonické sadzby, vybočenia, mikrokresbu, precíznosť podania, aranžérske finesy – skladby sú dôkladne premyslené, neimprovizuje sa. Ale to len keď chceme, Metheny nás nenúti analyzovať. Nenúti nás vlastne nič. Jeho hudba nás opantá tak, že všetko len chceme. Veľmi chceme.
