Tri dni humoru a satiry vyrcholili v Kremnici udeľovaním tradičných Zlatých gunárov i Trafenej husi, novinkou bola Grand Prix.
KREMNICA. Dá sa vtesnať vystúpenie sláčikového kvarteta a hudobníkov vo frakoch pod šapitó, pomiešať Vivaldiho a Mozarta so smečovaním sláčikmi, potopením Titaniku či skákaním z baroka na rock? Štvorica hudobníkov z Varšavy MozART Group, ktorá neobvyklým spôsobom spája klasickú hudbu s groteskou a humorom, na Kremnických gagoch jasne ukázala, že medze sa v tomto smere nekladú. Zaslúžene si za svoje improvizácie odniesli cenu Grand Prix, ktorá sa na tomto európskom festivale humoru a satiry udeľovala po prvý raz.
Popri nej už tradične rozhodli členovia Akadémie humoru aj o Zlatých gunároch. V tomto roku skôr členky, keďže takmer výsostne ženské zostavenie akadémie narúšal iba Roman Vykysalý. Pod palcom však nemal cenu, ale anticenu Trafená hus, ktorú si v tvrdej konkurencii vybojoval bratislavský okresný súd „za objavenie spravodlivosti po 15 rokoch v rozsudku, na základe ktorého sa exprezident Kováč má ospravedlniť Ivanovi Lexovi za výroky o tom, že stál za únosom jeho syna do Rakúska“.
Novinka vďaka preklepu
Tri festivalové dni boli doslova preplnené atraktívnym programom. Nechýbali v ňom poprední karikaturisti, divadelníci a hudobníci z domova i zahraničia. V horúčavách, ktoré festival sprevádzali, bol nepochybne najpríjemnejším priestorom podzemný klub Labyrint. Namiesto námestia, ktoré je v rekonštrukcii a mnohým návštevníkom festivalu chýbalo, však organizátori priniesli aj niektoré nové scény.
V priestoroch starej koniarne zostavil člen dramaturgického tímu Marcel Šustek zaujímavý program s názvom Koňa jeho, ktorý staval na poetických gagovinách. Známi českí a slovenskí recitátori sa v ňom snažili divákov presvedčiť, že pri Nedeľných chvíľkach poézie sa naša poetická fantázia zďaleka končiť nemusí.
Divákov atmosféra strhla do svojho stredu a tí informovanejší sa nepochybne tešili, že program vlastne vznikol vďaka omylu. Historické priestory totiž v skutočnosti neboli koniarňou, ale „kočiarňou“, v ktorej si zvykli mešťania zaparkovať svoje koče.
Kalina opäť za mrežami
Do uličky slávnych nosov pribudli herec Marián Zednikovič a Ladislav Ján Kalina - dramaturg, pedagóg, scenárista a zakladateľ legendárneho kabaretu Tatra revue. Sochár Milan Ormandík ho stvárnil príznačne – za mrežami, ktoré sa mu za socializmu ušli za neoblomné politické názory.
Manželka Jána Kalinu Agneša, inak dlhoročná redaktorka Slobodnej Európy, a dcéra Julia Sherwood si zaspomínali predovšetkým na obdobie, keď britská televízia nakrútila o Kalinovi film. Celá filmárska myšlienka stála pritom na ich nemom údive, že v socialistickom Československu sa dá pykať aj za vtip a satiru.
Pritom dnes už kultová kniha Tisíc a jeden vtip bola iba malou časťou Kalinovej bohatej tvorivej činnosti. „Pre slobodného človeka sa aj mreža stáva strunami,“ požičal si citát aforistu Petra Gregora pri spomienke na Jána Kalinu akademik Roman Vykysalý.
Ján Kalina žil od roku 1978 až do svojej smrti v roku 1981 v emigrácii. Ako človek so slobodným duchom by sa vraj iba ťažko zmieroval s cenzúrou, ktorá sa valila na umelcov z každej strany.
Veď cenzori dokázali byť podľa Tomáša Janovica skutoční detailisti, ktorí aj Vladimíra Ruska dokázali škrtnúť na Vladimíra Sovietsky zväz.
