Kiná: The end

Zlá správa je, že digitál zničí 35-milimetrové filmy a stovku kín. Dobrá správa je, že v dedinskom kine môže byť filmová novinka rovnako rýchlo ako v Bratislave. Stačí stotisíc eur.

Zdá sa, že doba malým kinám nepraje.(Zdroj: SME - Vladimír Šimíček)

Na stene v premietacej kabíne visí plagát mladíka Maroša Kramára a ďalších československých filmových hviezd. Premietač k fotografiám neskôr začal pridávať dátum ich úmrtia. Rudolf Hrušínský 1994, Vlado Müller 1996. Už pár rokov nepribúdajú. Zomrel aj starý premietač. Budú to už dva roky.

A koniec pomaly prichádza aj na kino v Moravskom Svätom Jáne, ktoré začalo premietať pred osemdesiatimi rokmi. Je jedným z asi stovky kín po celej krajine, ktoré neprežijú budúci rok. Premietačku majú len na klasické filmy, ktoré o rok a pol prestanú distribučné spoločnosti vyrábať a používať. Sú pre ne príliš drahé. Klasické kópie za tisícpäťsto eur nahradí obyčajný hard disk za pár stovák. Ten pasuje len do digitálnych premietačiek, ktoré v mnohých kinách chýbajú.

V dvojtisícovom Moravskom Svätom Jáne mali naposledy vypredané, keď sa na Titanicu objímal Leonardo Di Caprio s Kate Winsletovou. Plno bolo aj na Harryho Pottera a ľudia prišli vo veľkom ešte aj na malý festival v roku 2005. Odvtedy veľmi nechodia.

Vstupenka za korunu

„Prvé staré kino u nás vzniklo v roku 1930, vtedy hrali ešte nemé filmy. Budova stojí, ale už je v nej šenk,“ opisuje Irena Laščeková históriu kina v Moravskom Svätom Jáne. Uvádzačku robila takmer 30 rokov.

V 60. rokoch bolo kino v miestnej konzervárni. „Boli tam rozkladacie drevené stoličky. Pamätám si ako dieťa, keď sme tam chodili a dávali nám cukríky do kornútkov,“ hovorí Laščeková. Filmy hrali v nedeľu popoludní, kúrili kachľami na pevné palivo. Vstupenka stála korunu.

Dnešné kino spoločne s kultúrnym domom postavili začiatkom 80. rokov. „Prvým filmom v novom kine bola rozprávka Kocúr v čižmách a bolo vypredané. Mala som vtedy malé deti, bola to u nás veľká udalosť,“ spomína uvádzačka.

Ľudí chodilo postupne do kina stále menej. „Rozprávky sa premietali v nedeľu popoludní, filmy v sobotu a v nedeľu večer. Neskôr už len v nedeľu.“

Kedysi mali vedúceho, dvoch premietačov, ekonómku, uvádzačku. „Filmy boli pomiešané. Najviac české, ruské, americké. Ľudia však išli do kina, často ani nerozhodovalo, čo sa hrá,“ spomína Laščeková. Cena vstupenky bola najskôr podľa miesta, neskôr už ste si mohli vybrať každé voľné. Zamestnaní zostali už len vedúci kina a premietač.

„Na ten Titanic sme museli dať lístky aj do predpredaja, to bolo naozaj naposledy,“ hovorí Laščeková. „Je to smutné.“ Premietalo sa na stroji s nápisom Made in Czechoslovakia.

WODA7517.jpg

Posledná sezóna

Vlani mali v Moravskom Svätom Jáne zrejme poslednú klasickú sezónu s filmovými novinkami. Odohrali ich jedenásť, prišlo 370 platiacich divákov, tržba bola 777 eur. Pre kino to bolo zrejme nešťastné číslo, pretože odvtedy je zatvorené. Zohnať stotisíc eur na digitálne premietanie sa im asi nepodarí. Starosta chce sálu určite ďalej využiť s tým, že klasické kino nahradia niekedy divadlom, inokedy rezbármi. Sem-tam prídu školáci, inokedy škôlkari. Najmenším však často púšťajú len DVD cez projektor.

Filmy donedávna premietali aj v amfiteátri. Tento rok však len jeden. „Ľudia prišli, bolo to zadarmo. Požičanie filmu zaplatila obec,“ povedal Matej Hajdin, zástupca starostu. Keď bolo naposledy dobrovoľné vstupné, vyzbierali 55 centov. Tak ho zrušili.

Dnes už len spomínajú, ako filmy vozili vo veľkých zelených obaloch so štítkom do dediny na káričke z nákladnej vlakovej stanice v susedných Sekuliach, alebo ako sa deviati museli zložiť na ďalší lístok. Hralo sa, len ak bolo aspoň desať divákov.

Z kina digitál

Chodiť do kina na dedine už príliš nie je v móde. V 90. rokoch dorazila invázia videokaziet a satelitov na strechách rodinných domov, neskôr DVD nosičov. Kino prestalo byť spoločenskou udalosťou. A napokon prišla éra bezplatného sťahovania filmov z internetu.

Kiná upadali a začalo sa dariť multiplexom s digitálom, pukancami a kolou.

Mimochodom, s pukancami to skúšali aj pri Morave, no slaná kukurica sa ventiláciou, ktorú majú na podlahe, dostávala pod hľadisko a tak sa v kine začalo dariť aj myšiam.

Trnavskému multiplexu plánuje zatiaľ bez popcornu konkurovať klasické kinoHviezda. Nedávno ho za pomoci mesta a Audiovizuálneho fondu zdigitalizovali. Je to tradičné kino s 320 červenými čalúnenými sedačkami na jednej z hlavných ulíc v centre Trnavy.

„Filmy na 35-milimetrových pásoch mali špecifickú atmosféru. Technika však napreduje a treba sa prispôsobiť,“ hovorí vedúci kina Michal Hutira.

Nový spôsob premietania prináša možnosť ponechania asi dvadsať filmov v pamäti prístroja. Filmy tak netreba nanovo objednávať u distribučnej spoločnosti, stačí požiadať o premietaciu licenciu.

Odpadá aj preprava kotúčov, nosičom je externý harddisk, ktorého obsah nahrajú do prístroja, naprogramuje sa deň a čas premietania. „Okrem klasických 2D filmov vieme premietať aj trojdimenzionálne. Prístroj prehrá aj DVD, Blue Ray a sme pripojení aj na satelit,“ vysvetľuje Hutira. V budúcnosti by mohli premietať aj živé športové a kultúrne prenosy.

Celé to stálo 149-tisíc eur. Pre Moravský Svätý Ján nepredstaviteľné peniaze. „Iba ak by niekto zaplatil 90 percent,“ hovorí smutne zástupca starostu Hajdín.

WODA7495.jpg

Koniec bude v decembri

„Posledný termín, po ktorom už nebude na trhu nijaká novinka na 35-milimetrovom filme, je stopercentne december 2012,“ hovorí za Úniu filmových distribútorov jej predseda Ivan Sollár.

„Možno budúci rok bude pre Slovensko jedna či dve kópie, no v decembri tá hlavná vlna určite skončí,“ dodáva Sollár. Všetko bude podľa neho závisieť od najväčších prevádzkovateľov, kedy stihnú zmeniť technológiu.

„Je to otázka štyroch až piatich rokov, ale pomer digitálnych a klasických projekcií sa preváži v prospech digitálnych určite skôr,“ myslí si aj Alexandra Strelková z Národného kinematografického centra. Na nové pomery si podľa nej čoskoro zvyknú aj naši filmári, mení sa celý systém distribúcie.

Doteraz kiná pracovali s premietačkami, ktoré s menšími opravami vydržali dlhé roky, dnes ich nahradili zložitou technikou. „Ak sa niečo pokazí, musia vás po telefóne navádzať, ako to opraviť a ak máte v sále tristo ľudí, ako sa to stalo minule v Bratislave, tak je to problém,“ povedal Sollár. Harddisk s filmom zatiaľ stále vozí pošta, no v budúcnosti sa určite budú ťahať internetom.

Premiéra hoci aj na dedine

„Nedávno som robila štatistiku a v roku 1929 bolo u nás okolo 350 kín, dnes 183. Pekná hanba,“ povedala Mária Pichnarčíková, predsedníčka Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín.

Kamenné kiná skončili aj v mestách, ako je Poprad či Liptovský Hrádok. Už podľa nej ani veľmi nemali čo hrať.

Čaro technológie vraj nie je len v 3D okuliaroch. „Najdôležitejšie bude to, že všetky digitalizované kiná budú môcť mať premiéru v jeden deň. Dostanú kľúčik, stiahnu si to a hotovo,“ povedala Pichnarčíková.

V Moravskom Svätom Jáne tomu neveria. Veľké kiná sa podľa nich vždy zvýhodňovali a novinky mali oveľa skôr. „Len teraz nám prišiel oznam, aby sa nahlásili všetky digitálne kiná, ktoré majú záujem o októbrovú premiéru filmu Traja mušketieri,“ vysvetľuje Pichnarčíková. Rovnaký film si teda budete môcť pozrieť v rovnaký deň aj v bratislavskom Poluse, i v digitálnom kine v Štúrove.

„Kiná v Lučenci či Ružomberku by nikdy nedostali film v deň jeho premiéry, dnes ich hrajú bežne,“ hovorí Pichnarčíková.

No takýchto kín zatiaľ veľa nie je. K spomenutým sa dá pridať Liptovský Mikuláš, Partizánske či Malacky a niekoľko ďalších. Inde rekonštrukciu len pripravujú.

WODA7467.jpg

Štát pomôž

„Ak štát kinám nepomôže, mnohé naozaj zaniknú,“ myslí si Pichnarčíková. Predpokladá, že ich neprežije stovka. V Bulharsku podľa nej na digitalizáciu išlo 16 miliónov eur, v Maďarsku podobne. Ministrovi kultúry poslali viac nápadov a začali sa podľa nej plánovať zmeny v audiovizuálnom zákone.

Verí, že Audiovizuálny fond pošle časť peňazí kinám. „Som za to, aby sa točili slovenské filmy, ale takto sa nebudú mať kde premietať,“ hovorí Pichnarčíková.

„Na prvú záchranu sme vytypovali 55 kín. V prvom rade by to mali byť tie väčšie, v druhom sa, verím, dostane aj na ďalšie,“ dúfa Pichnarčíková.

„Zaspali sme dobu a už sa to nebude dať dobehnúť. Ak kiná zatvoria hoci aj na pol roka, ľudia sa už nevrátia,“ myslí si šéf únie distribútorov Sollár. Ku klasickým kópiám filmov sa už nebudú dať urobiť titulky, štúdiá ich vyrábajú v zahraničí. Ak u nás aj kópie budú, najviac vraj dve. V okrese Michalovce si tak na novinky počkajú dlhé mesiace, ak vôbec.

„Doteraz sme to udržiavali dosť umelo. Napríklad nedávno na Planétu opíc som dal urobiť 12 klasických 35-milimetrových kópií, ale to bol asi jeden z posledných filmov v takomto počte,“ tvrdí Sollár.

Filmové kluby pôjdu z archívu

WODA7446.jpg

Dostatok nebude ani starých filmov. „Kto by išiel na film, ktorý bude dva roky starý a možno už bude aj v televízii?“ pýta sa Sollár. Zostávajú ešte filmové kluby. „V ich tradícii chceme určite pokračovať. Starých premietacích prístrojov sa určite nevzdáme, pokiaľ budú klubové filmy na kotúčoch,“ hovorí za trnavskú Hviezdu Hutira.

Veľa filmových noviniek už svoju klasickú kópiu ani nemá. Veľké spoločnosti o ne už nemajú záujem. Tržby, ktoré s nimi mali, im dosiahnu už zdigitalizované kiná.

„Tiež prevádzkujeme kiná. Máme dve sály digitálne a dve klasické a keď robíme týždenný program, tak v tých klasických už nemáme čo hrať,“ povedal Sollár. Koncu 35-milimetrových filmov sa však neteší. Rovnako to znamená aj revolúciu v poplatkoch, všetko bude treba vyrokovať nanovo.

Veľké zahraničné distribučné spoločnosti kiná do digitalizácie tlačia aj peňažnou motiváciou. „Do roku 2014 sa bude za každý digitálne odvysielaný film platiť približne 500 eur ako kompenzácia, že museli platiť drahú techniku,“ hovorí šéf Únie filmových distribútorov. Nerobí to len Universal, ten stále posiela pôvodné verzie.

Digitálny záznam sa distribučným spoločnostiam oplatí, majiteľ kina už ich tak jednoducho neokabáti. Nová technika im na server hoci do Hollywoodu pošle správu, koľkokrát hralo kino v Malackách ich film.

Zisky zo vstupného si distribučné firmy s majiteľmi kín delia na polovicu. „Ak hráte film viac týždňov, pomer v prospech kina sa zvyšuje.“ Distribútor u nás platí reklamu, náklady na kópie, zisk ide do Ameriky. „Ak vie niekto kino dobre robiť, je to zaujímavý obchod, ale náklady sú naozaj pomerne vysoké,“ dodal Sollár.

FAKTY

Premietanie kedysi a dnes

- 35-milimetrový film príde do kina v dvoch až štyroch prepravkách, vo vnútri každej sú tri škatule s jeho časťami. Váži asi 45 kilogramov. Jednotlivé časti musí premietač najprv nadpojiť, aby ich potom mohol pomocou dvoch prístrojov premietať.

- Na jeden obrovský kotúč sa nadpoja párne a na druhý nepárne časti filmu. Počas predstavenia sa tak premietačky striedajú, prelínanie filmov je automatické.

- Filmový pás sa spája na štyri políčka, ktoré treba pri balení filmu odstrihnúť. Ak film už prešiel viacerými kinami, stáva sa, že tomu poslednému chýba aj meter filmového pásu. Tak vznikajú skoky medzi jednotlivými dielmi filmu, ktoré môže divák v kine postrehnúť.

- Digitálny nosič dnes vyzerá ako väčší mobilný telefón, ktorý sa vkladá do servera.

- Na premietanie treba licenciu na niečom podobnom USB kľúču, bez neho sa film premietať nedá.

- Informáciu o tom, kde a koľkokrát sa film premietal, posiela kľúč do centrály nadnárodnej distribučnej spoločnosti, ktorej patrí.

- Kópie filmov sa ešte posielajú poštou, v budúcnosti si ich kiná budú sťahovať pomocou internetu.

(len,trš)
FAKTY2

Kiná v číslach

Stále je na Slovensku 183 kín a 248 kinosál, z nich 23 má drevené sedadlá. Najväčšie bratislavské multikino má dvanásť plátien. Kiná u nás zamestnávajú 1200 ľudí.

Tržby 15 multiplexov a maxov dosiahli vlani takmer 17 miliónov eur, všetky ostatné kiná nemali ani dva milióny.

Je predpoklad, že 92 percent všetkých tržieb aj tento rok bude z multikín.

V roku 2009 sa do kín vybralo v novodobej histórii rekordne veľa ľudí. Prišlo päť miliónov divákov. V roku 2010 čísla mierne klesli, no stále boli dobré. Podiel na návštevnosti i podiel klasických kín na celkovom počte každý rok klesajú.

Zariadiť jedno digitálne 3D kino stojí minimálne 130-tisíc eur, 2D asi stotisíc.

Na filmy dal vlani Audiovizuálny fond 3,5 milióna eur, štyrom kamenným kinám 120-tisíc. Ministerstvo kultúry uvádza 170-tisíc na päť kinosál. V roku 2011 plánuje Audiovizuálny fond podporiť digitalizáciu ďalších kín sumou viac ako 330-tisíc eur, čo bude znamenať podporu digitalizácie 10 kinosál.

(len,trš)

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  3. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  4. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  5. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  6. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  7. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  8. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  9. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  10. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  3. Trendy udržateľnej architektúry
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  5. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  9. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  10. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 11 353
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 480
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 471
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 2 058
  5. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 1 855
  6. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 616
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 153
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 037
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 607
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 565

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.

KOMENTÁRE

Pomaly s tou českou apokalypsou

Babiš a spol. predstavujú vtelenie „praskania“ liberálnej demokracie.

Neprehliadnite tiež

Je tento film katastrofický, alebo katastrofálny? V kinách je Geostorm

Na testovacích projekciách film s Gerardom Buttlerom pohorel.

Linkin Park zahrajú koncert pre zosnulého Chestera

Kapela sa snaží zmieriť s nečakanou smrťou svojho lídra. Kapela ho bude vysielať naživo.

Michael Jackson nebol normálny. Ale bol to génius, hovorí jeho spolupracovník

Džezový hudobník Marcus Miller sa snaží upozorniť hudbou na rasizmus.

Džezáky otvorili deti v krojoch a obrazy hôr. Nechýbali ľudovky a rap

Vybrali sme to najzaujímavejšie z prvých dvoch dní festivalu.