Knihy Slava Kalného sa čítajú hladko, majú napätie, šťavu, nechýba im logika. Autor nediktuje čitateľovi svoju vlastnú a neomylnú pravdu, uvádza nielen pozitíva, ale aj poklesky svojich hrdinov. Neodsudzuje ich, ale ani zbytočne neglorifikuje. To plne platí aj o jeho najnovšej knihe Svedkovia mojej doby (Marenčin PT, 2011).
Jeho triezvy pohľad na skutočnosti, čo sa udiali, aj ľudí, ktorí stáli na výslní a vychutnávali si moc alebo v dôsledku práve panujúcej moci trpeli, pravdepodobne prinútili aj ortodoxných či neomylných zamyslieť sa nad tým, či naozaj konali tak neomylne.
Nijaká učebnica dejepisu ani brožúra z tých čias vernejšie nezachytáva udalosti tragického rána 21. augusta 1968 ako fotografia neznámeho muža s poodhalenou hruďou, ktorý sa na Šafárikovom námestí v Bratislave postavil proti hlavni sovietskeho tanku.
Hoci fotografiu na druhý deň videli čitatelia Smeny na prvej strane a čoskoro obletela svet, autor slávnej snímky a jej hlavný aktér zostali pre celé desaťročia verejnosti neznámi.
Trvalo plných štyridsať rokov, kým sa verejnosť na Slovensku dozvedela, že jej autorom je bývalý, dnes už nebohý fotoreportér Smeny Laco Bielik. Kto mohol autentickejšie a zainteresovanejšie opísať jej osud ako Slavo Kalný, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom tohto populárneho denníka a Bielikovým šéfom?
Samozrejme, krátko nato po začiatku normalizácie museli obaja svoj post nedobrovoľne opustiť.
Popri Bielikovi sú objektmi Kalného spomienok ďalší členovia tímu vtedajšej slávnej Smeny či iné významné postavy tých čias - Gavril Gryzlov, Ladislav Mňačko a viacerí ďalší.
Kalný má tú výhodu, že sa osobne poznal a v mnohých prípadoch aj spolupracoval s dôležitými ľuďmi. Viacerí z nich sa stali jeho priateľmi, no boli aj takí, čo mu strpčili a skomplikovali život. Mohol by si s nimi aspoň teraz, s odstupom času „vybaviť účty“. Nie je to jeho štýl a neuchýlil sa k takejto forme odplaty.
Nová knižka nie je odškodným za psychické ani ekonomické škody, ktoré mu spôsobili. Skôr naopak, poniektorých v nej dokonca rehabilituje. Svedkovia, skutočné osobnosti vlastne poslúžili k vernejšiemu vykresleniu vtedajších čias.
K najzaujímavejším častiam knihy patria spomienky na tragédiu jeho syna Igora, uznávaného výtvarníka.
Sčítanosť, praktická znalosť súvislostí a aj povahové vlastnosti dopriali spisovateľovi Slavovi Kalnému stať sa autorom objektívnym. Svojím talentom dokázal zo zaprášených udalostí a spomienok na dávno zabudnutých ľudí pripraviť skvelú literatúru.
Hoci sa v knihe vyskytuje množstvo spisovateľských a novinárskych mien, iste ju so záujmom privíta aj ostatná čitateľská verejnosť. Takže nielen tí, v knihe spomínaní, boli svedkami jeho doby. Ale aj on, autor Kalný, bol a zostal svedkom našej doby.
Autor: Anna Sláviková
