Bratislavská Galéria Cypriána Majerníka vystavuje diela autorov z New Yorku.
Lee Ranaldo zakladal v roku 1981 alternatívnu kapelu Sonic Youth. Hudbu hrá, produkuje a často ju rozoberá a skladá do inštalácií. A ešte píše poéziu. Nedávno mu vyšla knižka, v ktorej sú fotografie a obrázky Leah Singer, jeho manželky. Pod experimentálnym hudobným zoskupením soundBarn je zasa podpísaná iná dvojica – Thomas Lail a Tara Fracalossi.
Túto štvoricu momentálne okrem hudobných projektov a New Yorku spája aj výstavný projekt v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka – Transport.
Poznáme sa, aj keď o sebe nevieme
Myšlienka výstavy sa možno tvári príliš zložito, no netreba sa nechať zmiasť. Podľa kurátora Richarda Gregora je inšpirovaná gestom Josepha Beuysa Polentransport.
V tom istom roku, keď Ranaldo v New Yorku zakladal kapelu, Beuys prešiel na svojom aute z NSR cez NDR do poľskej Lodže, kde Múzeu výtvarného umenia daroval sériu kresieb, grafík a plagátov.
Už samotný fyzický prenos diel mal v tých časoch ohromnú politickú a spoločenskú váhu. Dnes má väčšiu váhu otázka v pozadí. Je možný presun myšlienky a jej významu z miesta na miesto? A nie je to čosi podobné, s čím sa stretávame denne, aj v celkom bežnom rozhovore?
Podobne Tara Fracalossi, možno denne, čelí vode, vetru, poliam, stoličkám či nástrojom. Vytvára si z nich súkromné fotografické a video archívy. Leah Singer ukazuje „Neznáme miesto“. Akoby vravela, že existuje iba séria typov miest, že sa opakujú, že sú vlastne rovnaké, uniformované, a možno vám tiež napadne, „veď toto som už niekde videla, ale kde?“.
Nič, iba pamäť
Rozhoduje pamäť. Aj v diele Thomasa Laila, ktorý sa priamo dotýka tzv. geodetickej kupoly. V 60. rokoch na ňu získal patent americký architekt Buckminster Fuller. Kupola sa stala populárnym architektonickým riešením, ale aj alternatívnym spôsobom bývania hnutia hippies a Amerika ju predviedla na výstave Expo v Montreale. Dnes sa stále stavia, hoci pred štyridsiatimi rokmi pripomínala zdanlivo krajné riešenie.
Súčasťou výstavy je aj Kufor – miniatúry od 26 rôznych autorov a soundartová inštalácia Ranalda. Všetky svojím spôsobom vravia, že minulosť nikdy nie je minulosťou.
Archív obrazov vody či vetra sa stále dopĺňa na všetkých (ne)známych miestach. Možno sme na niečo medzičasom zabudli, ale nič sme nepredbehli, a čas už vôbec nie.
