Lenny Kravitz mal dosť dôvodov nazvať svoj aktuálny album Black And White America. Jeho otec bol filmár a producent s ukrajinsko-židovskými koreňmi a matka herečka s bahamskými a afroamerickými predkami. Hlavne v južných štátoch USA rozdiel medzi slovom otrok a černoch ani po rokoch nie je dostatočne výrazný.
Odjakživa vo svojej tvorbe spájal ľudí bez rasových rozdielov. Vo svojej kariére sa predstavil v rôznych svetlách: ako dredatý gitarový hrdina (Are You Gonna Go My Way), ako soulový kazateľ (Let Love Rule), Kravitz ako moderný hardrocker (Fly Away) alebo Kravitz ako pesničkár (I’ll Be Waiting).
Dnes Lenny Kravitz pulzuje na hranici džezu, funku a rocku 70. rokov, čomu prispôsobil všetky výrazové prostriedky vrátane chutného staromilského zvuku. Až na niekoľko hiphopových prímesí znie jeho deviata štúdiová nahrávka ako čelná zrážka klávesových improvizácií džezmena Chicka Coreu (Looking Back On Love), temperamentného funku Jamesa Browna (Life Ain't Ever Been Better Than It Is Now), gospelového nádychu v štýle The Black Crowes a hendrixovského oparu a gitarovej techniky.
Našincovi sa pri dnes trochu úsmevne znejúcich klávesových partoch vybaví Pražský výběr, vyhrávka v titulnej skladbe pripomenie bláznivé Kocábove kreácie v Zubatej.
Kravitz je už tradične takmer výhradným skladateľom a hudobníkom na celom albume. Pomáhal mu len dlhoročný spoločník, gitarista Craig Ross a niekoľko hostí, ako raperi Jay-Z a Drake.
Albumu Black And White America sa darí držať pozornosť poslucháča takmer po celý čas, no prvá polovica ponúkne výraznejšie kúsky. Zaujme titulná skladba, v ktorej Kravitz trošku s hippiesáckou kvetnatosťou rieši vzťah svojich rodičov a reakcie okolia, správne rockovo naštvaná Come On Get It alebo podarená singlovka Stand so silným refrénom.
Trochu odlišne od zvyšku pôsobí temnejšia hiphopová skladba Boongie Drop, kde výkriky DJ-a Military vyznejú skôr ako z nejakého internetového mixtape.
Black And White America je album podobný aktuálnemu počinu Red Hot Chili Peppers. Neponúka jednoznačné tutovky, ktoré zbúrajú hitparády a časom možno začnú liezť krkom, ale komplexný hudobný zážitok, keď sa väčší dôraz kladie na album ako celok než na jednotlivé skladby.
Problémom nahrávky je však počet skladieb. Šestnásť silných piesní naraz Lenny Kravitz skladateľsky neutiahne, a tak niektoré vyznejú do stratena.
Inak však oslava Boha, radosti zo života a 70. rokov s prímesou spoločenskej angažovanosti vyšla.
