Tomáš Janovic: Ponuka dňa
Marenčin PT
„Vždy sú na vine tí druhí. Bránia nám byť tými prvými.“ Jasný Janovic, stručný, múdry, vtipný. Opäť dokazuje, že hold, ktorý mu vzdáva Daniela Kapitáňová - „existuje krajina, kde ľudia hovoria, len keď majú čo povedať. Tá krajina krásnych, múdrych a veselých slov sa volá Slová(kia) a jej kráľom je Tomáš Janovic,“ si ozaj zaslúži.
Ešte aspoň jeden príklad: „Je ozaj dobrodruhom, kto hľadá dobro v druhom?“
František Janouch: Myslím zeleně, proto vidím jádro
Akropolis
Že v Rulandskom šedom víne namerali desaťkrát vyššiu rádioaktivitu než v chladiacej vode z jadrovej elektrárne v Dukovanoch, je skôr kuriozitou. Jadrový fyzik, štokholmský zakladateľ a dodnes predseda Nadácie Charty 77 vo výbere článkov vyjadruje svoj názor na dostupnosť energie, ktorá nie je len otázkou technickou a ekonomickou, ale predovšetkým otázkou našej nezávislosti a slobody.
Pascal Janovjak: Neviditeľný
PostScriptum, preklad Mária Flochová
O tridsaťpäťročnom švajčiarskom rodákovi s francúzsko-slovenskými koreňmi toho veľa nevieme, Neviditeľný je jeho prvým románom. Zahraničná kritika ho prijala pozitívne, spisovateľa považuje za nástupcu Wellsa a Aymého, schopného precízne vykresliť dnešnú spoločnosť. Hrdina románu je vo veku autora a jeho pocit bezvýznamnosti až neviditeľnosti sa na služobnej ceste v Paríži mení na skutočnosť.
Jaroslav Seifert: Na vlnách TSF
Akropolis
„Vzpomeňte moudrých filosofů, život není nic než okamžik, a přece když čekávali jsme na své milenky, bylo to věčnost.“ Toto je „len“ text básne z reprintu zbierky z roku 1925, keďže vďaka úprave Karla Teigeho ide o súbor typografických básní. V rámci jednej básne sa striedajú typy aj veľkosti písma, niektoré sú vložené do mapiek či tabuliek, ktoré majú pre význam textu dôležitú informáciu. Je to prvá Seifertova zbierka v duchu poetizmu.
