Gustav Valníček bol vzorný súdruh, bezvýhradne veril v spravodlivosť spoločenského poriadku nastoleného v Sovietskom zväze. Veril aj Slánskemu, no vrodená obozretnosť mu kázala, aby ho verejne nechválil, čo sa mu neskôr veľmi vyplatilo.
Jeho príbeh v jednej z poviedok knihy Všední den v kleci ...i taková byla totalita (vyd. Eva - Milan Nevole) plynie pokojne ďalej až do roku 1963, keď vyšla najavo pravda o politických procesoch a väčšina zo súdruhov, ktorých najskôr obdivoval (ale verejne nechválil) a potom odsudzoval, bola rehabilitovaná. Ťažké chvíle prerodu v reformného komunistu, sprevádzané návratom k cirkvi, sa nakoniec končia emigráciou po okupácii v šesťdesiatom ôsmom.
Argumentuje, že podiel jej vlastnej fantázie v knihe je minimálny a všetko vyrozprávané je založené na osobnej skúsenosti spisovateľky a ľudí z jej okolia, ale najmä na štúdiu archívnych materiálov a dobových dokumentov.
Dvořáková, renomovaná autorka literatúry faktu (Z letopisov tretieho odboja, Politici na úteku či Milada Horáková o sebe), sa tak ani v beletristickom žánri nenechá strhnúť jeho možnosťami a zámerne nerozvíja k vlastným pointám reálne námety. Stačí jej ich absurdnosť, ktorú opisuje s nadhľadom a humorom.
